Voľba životného partnera – to nie je jednoduchá záležitosť.
Rozum a srdce nám môžu napovedať rôzne možnosti.
Pozrieme sa na nasledujúce tri systémy výberu partnera:
1. sympatie k ľuďom, ktorí sú nám podobní
2. sympatie k ľuďom, ktorí sú od nás odlišní
3. sympatie sebestačnej osobnosti k inej sebestačnej osobnosti.
Všeobecne platí, že ľudia si vyberajú podľa prvých dvoch systémov. A to vám môže napovedať niečo viac o sebe samom sebe.
Ľudia, ktorí si vyberajú partnerov, ktorí sú im podobní, sú často takí, ktorí sa boja urobiť nejakú chybu, boja sa mať neúspech a vypočuť si na svoju adresu nelichotivé poznámky. Preto je pre nich ľahšie mať vzťah s človekom, ktorý robí také isté chyby, a takisto mať vedomie, že aj ten druhý je rovnaký. Boja sa urobiť sebaanalýzu a niečo na sebe zmeniť.
K ľuďom s opačným charakterom nás ťahá, pretože nechceme rozvíjať v sebe tie kvality, ktoré sú veľmi dobre rozvinuté u týchto ľudí. Je ľahšie obdivovať také kvality, ako napríklad komunikatívnosť, ako sám na sebe pracovať v tejto oblasti. Inými slovami, človek, ktorý si vyberá opak, svoj proťajšok používa nato, aby sám nemusel pracovať na sebe.
Iba tretí systém výberu partnera, keď obaja sú celistvými osobnosťami, dáva správny očakávaný výsledok. Celistvosť znamená: vyriešené vnútorné problémy, zmenený charakter a ustavičná túžba sa rozvíjať.
Jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré vplývajú na náš výber partnera je to, či je daný človek v súlade s mojim ideálom mužskosti a ženskosti.
Aby bol vývoj osobnosti chlapca plnohodnotný, potrebuje sa, takisto ako aj dievča, orientovať podľa určitého ideálu, vzoru. Problém je v tom, že nikto z jeho okolia presne nezodpovedá obrazu „skutočného muža“. Preto si chlapci vykresľujú pre seba ten vzor sami a používajú pritom informácie, ktoré majú k dispozícii. Niečo prevezmú od svojho otca, niečo od deda, niečo od obľúbeného hrdinu z filmu alebo z knihy o indiánoch atď. Tak sa rodí obraz supermana.
Ako vyzerá ideál, na ktorý sa chlapci chcú podobať? Štúdie hovoria, že takto: nie je slaboch, vie sa ovládať, neprejavuje emócie, je dostatočne agresívny a dosť ostrý v komunikácii, absolútne sa nezaujíma o svoj zovňajšok.
Tento stereotyp neumožňuje človeku prejaviť jeho individualitu, otvoriť sa ako osobnosti a začať komunikovať. Tento obraz je zdrojom komplexov, keď mladý človek vidí, ako je ďaleko od ideálu „skutočného muža“. No čo je najsmutnejšie, dievčatá oceňujú na mužoch úplne iné kvality.
Tak ako? Porovnali ste si svoj vymyslený obraz „skutočného muža“ s tým, akého očakávajú dievčatá? Je možné, že si vás dievčatá nevšímajú práve pre ten váš hrubý, drsný a sebaistý ideál?
Slečny majú tiež svoj vlastný ženský stereotyp. Veria, že „skutočná žena“ ľahko prejavuje svoje city, obdivuje umenie, je moderne oblečená, komunikatívna, nemá žiadne ambície, trápi sa už kvôli maličkostiam, je aristokratická, povznáša sa nad životné problémy.
Muži si naopak cenia na ženách: ženskosť, vernosť, skromnosť, múdrosť, odovzdanosť, komunikatívnosť, jemnosť, pozornosť, zodpovednosť voči rodine, súcit.
Zaujímavé je, že pre mužov je ľahšie vymenovať kvality, ktoré by nechceli vidieť u žien: klamstvo, malichernosť, nezodpovednosť a vulgárnosť, závisť, hrubosť, aroganciu, výstrednosť, pretvárku.
Všimnite si, že muži nechcú vidieť ukecané dievčatá, ktoré majú zvláštnu farbu vlasov a sú závislé od niekoho v okolí. Chcú vidieť múdre, inteligentné, pekné, ženské slečny, s ktorými je zaujímavé sa rozprávať.
Takže sa pozerajte, rozmýšľajte a vyberajte si správne.
Autorka:
Jelena Archipova, psychologička
Z programu „Ako muža a ženu ich stvoril“
Preložené so súhlasom www.3angels.ru.
