Hrdinovia programu „Všeobecne uznávané“ – sú psychológovia, duchovní, sociálni pracovníci, podnikatelia – ľudia, ktorí majú spoločné to, že nehľadajú vo svojom živote vyšliapané cestičky, ale tie, ktoré vedú k cieľu.
Rozhovor s PhDr. Jelenou Archipovou
Jelena: Dobrý deň!
Moderátor: Jelena, povedzte nám prosím, čo je tým najhrozivejším faktorom násilia v rodine?
Jelena: Ženy a muži, obe skupiny sú totiž obeťami násilia, si majú položiť niekoľko otázok.
Prvá otázka: Ako dlho to už trvá? Teda, aké rozsiahle je časové obdobie tohto procesu násilia?
Druhá otázka: Čo som urobil/a ja, aby sa už násilie v rodine skončilo?
Tretia otázka: Ako sa to odzrkadľuje na mne osobne a na mojich deťoch?
Keď si človek dá na tieto otázky odpovede, môže pochopiť, aký silný je tlak násilia a aké veľké je násilie, ktoré niekto pácha na ňom. Keď sú to rýpania, alebo je partner stále nespokojný, „vrčí“, ustavične je z niečoho naštvaný, vysmieva sa, kritizuje – tu už môžeme hovoriť o prvej úrovni násilia, inak o slabej či nízkej úrovni násilia.
Existujú zhruba 3 druhy násilia: násilie psychické, fyzické a sexuálne. Toto bolo to prvé, psychické násilie, tie dve sa tu nevyskytujú.
Moderátor: Hovoríme teda, že to môže byť jednoducho neslušné správanie muža voči žene.
Ďalší príklad: Manželka, o ktorej manžel hovorí, že je taká, alebo onaká, by mala povedať: “A čo keď ja začnem vymenovávať všetky tvoje nedostatky? Myslíš si, že ty ich nemáš? A ešte k tomu robíš toto pred našimi priateľmi alebo deťmi. Skús sa postaviť na moje miesto a pozrieť sa na to mojimi očami“.
Jelena: Áno, problém násilníkov v tomto slabom variante je v tom, že sú to spravidla ľudia, ktorí majú nízke vedomie vlastnej hodnoty a snažia sa zvýšiť si mienku o sebe na úkor obete. Ich hlavný problém je v tom, že seba si nedokážu predstaviť na mieste iného človeka. To je ukazovateľ nezrelosti človeka, lebo zrelá osobnosť si dokáže predstaviť samú seba na mieste iného človeka a uvedomiť si, že sa správal prinajmenšom neslušne. Preto keď mu to žena povie a manžel to nechápe, môže urobiť ona to isté pred priateľmi.
Moderátor: Teda ona mu vedome pôsobí bolesť, aby on pocítil, čo prežíva ona v takej situácií?
Jelena: Áno, a keď prídu domov a on povie, ako si ma mohla postaviť do takej situácie pred priateľmi, ona môže povedať: “Prepáč, ale ja som nemala iné východisko, aby si pochopil, ako sa pri tom cítim ja. Keď si pocítil, aké je to ponižujúce, dôjde ti snáď, že presne tak sa cítim aj ja.“
Ďalšie, čo obom odporúčam: čítať dobré knihy o tom, ako si zmeniť svoj charakter. Môžu ísť na nejaké semináre, kde pochopia, že tak sa chovať nesmie (násilník ani obeť). Pretože ak on videl od detstva ako jeho rodičia komunikovali medzi sebou znevažujúco, nevhodnými vtipmi a ponižovaním, je to samozrejme pre neho normálne. Človek pritom nemusí byť až taký zlý, on len jednoducho nechápe, čím to nahradiť, preto takým spôsobom stále komunikuje. Takže násilie na tejto úrovni sa dá korigovať, ak partner dokáže s ním na túto tému pokojne hovoriť.
Jelena: Áno, je to dôležité, pretože, ak manželka toto všetko trpela 10 alebo 20 rokov a potom odrazu povie, že jej sa to nepáči, už nemám síl a som s tebou nešťastná, manžel sa začuduje a povie: “Počúvaj, veď všetko doteraz bolo v poriadku.“ Ona to v sebe všetko držala a nič nehovorila. Tu je veľmi dôležité vedieť riešiť pokojne konfliktné situácie. Treba sa naučiť vedome premeniť situáciu na konflikt, ktorý je budujúci a nie zničujúci.
Jelena: Áno, treba tu pripomenúť, že keď človek ponižuje a rýpe, znamená to, že má nízke vedomie vlastnej hodnoty. Treba mu vysvetliť, že keď ako manžel/manželka ponižuje a znevažuje svojho partnera pred všetkými, nevypovedá to o jeho múdrosti a partnerovej hlúposti, naopak, ten kto ponižuje, prejavuje tým svoju hlúposť.
Moderátor: Ten, kto ponižuje, nielenže si neváži partnera, ale predovšetkým si neváži samého seba?
Jelena: Áno, samozrejme, vynášať tie svoje „rýpania“ pred ľuďmi je veľmi hlúpe a nepekné.
Moderátor: Správne som pochopil, že takáto agresia, bola v ňom nechtiac priamo vychovávaná?
Moderátor: Hovoríme o strednej úrovni agresie, keď ešte nedochádza k fyzickému násiliu.
Moderátor: Môžeme teda povedať, že tu je ešte šanca prevychovať svojho muža?
Moderátor: Čo môže proti takému mužovi slabá žena urobiť?
Moderátor: Sú ešte aj iné úrovne?
Jelena: Áno, sú. To už ide o sadizmus, a to je patológia. Tu už nepomôžu žiadne slová, žiadna sila. Dokonca ani keby ste ho zbili, nepomôže už nič. V tomto prípade treba len utekať a čím skôr, tým lepšie, aby ste zachránili svoj život. Tu platí pravidlo: Ak sa to opakuje častejšie a trpia deti, treba sa pripraviť na útek.
Moderátor: A ako je možné sa pripraviť na útek?
Jelena: Na tento účel sú vypracované celé programy. Existujú linky dôvery a v mnohých mestách krízové centrá pre takéto ženy. V týchto centrách sa ženám pomáha po fyzickej, lekárskej, psychologickej a právnickej stránke. Keď nemáte kam ísť, tak tam aspoň môžete pobudnúť nejaký čas. Ale keď nemáte také centrum, mali by ste mať aspoň známych, ktorí by vám pomohli k úteku. Najskôr by ste si teda mali: pripraviť všetky doklady, náhradne kľúče od bytu, ak máte deti, pozbierať hračky, šaty, teplé oblečenie, peniaze a dohodnúť sa s tými známymi, aby ste mohli u nich nechať toto všetko pre núdzový prípad. Okrem toho treba zničiť všetky diáre a podobné veci, aby nemohol prísť k informáciám a kontaktom. Potom je veľmi dôležité práve v kritickej situácii nevchádzať do miestností, z ktorých niet úniku, zdržiavať sa blízko vchodových dverí, a vždy, každý deň mať pri sebe náhradné kľúče od dverí, aby ste mohli utiecť. Preto, keď nastane takáto naozaj kritická situácia, berte deti a bežte. Keď má žena na tele stopy bitky, treba ísť k lekárovi, aby to vyfotografoval a aby boli dôkazy. Takýto sadista sa nezastaví pred ničím, bude hľadať všade, čakať pri pracovisku, pri škole, bude hľadať u kamarátok a pod. Takáto patologická osobnosť je veľmi nebezpečná a štatistiky hovoria, že najviac vrážd sa uskutoční práve v domácnostiach.
Moderátor: Je mi ľúto, že takéto situácie sú pomerne časté a preto verím, že vaše rady pomôžu ľudom ochrániť sa od násilia.
