Lekári počas svojej lekárskej praxe videli veľa ľudského utrpenia. Pediatrov prekvapila skutočnosť, že niektoré deti boli z choroby vyliečené, kým iné neprežili. Prečo? Alebo napríklad, prečo niektorých ľudí strhne užívanie drog, zatiaľ čo iní nastupujú do školy, aby získavali vzdelanie? Prečo deti, ktorým sa ubližovalo v rodine, keď vyrastú, niektoré začnú ponižovať blízkych, zatiaľ čo iné sa stanú dobrými rodičmi?
Lekári uskutočnili rozsiahly prieskum, aby mohli získať odpovede na tieto otázky. V priebehu výskumu sa neočakávane našla jedna zaujímavá charakteristická zákonitosť u tých detí, ktoré prežili a nakoniec sa úplne uzdravili. V čom bolo to tajomstvo? Ukázalo sa, že všetci boli optimistickí a mali nádej na uzdravenie.
Práve nádej odlišovala jednu skupinu od druhej. Nádej nám, viac ako čokoľvek iné, pomáha prekonávať ťažkosti, keď sa s nimi stretávame.
Dnešné ľudstvo potrebuje najmä nádej. Ako ju môžeme získať? Nádej je ťažké nájsť v našom svete. Skutočná nádej môže vzniknúť len vtedy, keď sa pozrieme na biblické proroctvá.
Táto lekcia nám umožní preskúmať niektoré ohromujúce biblické proroctvá, ktoré naplnili nádejou srdcia miliónov ľudí.
Približne 500 rokov pred narodením Ježiša Krista, Boh dal svetu veľké proroctvo skrze proroka Daniela. V ňom Stvoriteľ ukázal priebeh svetových dejín na 2500 rokov dopredu – teda od obdobia proroka Daniela až do súčasnosti.
Toto proroctvo sa snívalo babylonskému kráľovi Nabuchodonozorovi. Sen hlboko znepokojil monarchu, ale keď sa zobudil, zabudol jeho presný obsah. Babylonskí mudrci taktiež nedokázali zreprodukovať obsah sna a vysvetliť jeho význam. Vtedy mladý židovský väzeň, ktorý sa volal Daniel, povedal, že Boh, Ktorý je na nebesiach, môže objasniť všetky tajomstvá.
Daniel smelo povedal kráľovi: „Kráľu, videl si veľkú sochu. Táto socha bola mohutná a mimoriadne jagavá; stála pred tebou a jej výzor bol strašný. 32 Hlava sochy bola z jemného zlata, jej prsia a ramená zo striebra, jej brucho a bedrá z bronzu; 33 jej stehná boli zo železa, jej nohy čiastočne zo železa, čiastočne z hliny.“ (Daniel 2,31-33)
„Keď si hľadel, zrazu sa bez zásahu rúk odlomil kameň, zasiahol sochu do železných a hlinených nôh a rozdrvil ich.“ (Daniel 2,34)
„Tak sa naraz rozdrvilo železo, hlina, bronz, striebro i zlato, a boli ako pleva na holohumnici v lete; vietor ich odvial, tak že nebolo možné nájsť po nich ani stopy. Ale kameň, ktorý zasiahol sochu, sa premenil na veľký vrch a naplnil celú zem.“ (Daniel 2,35)
Na prvý pohľad, nám obraz sochy, ako sa zdá, nedáva jasnú odpoveď, ako môžeme nájsť nádej v dnešnom svete, ale poďme sa pokúsiť o výklad sna Nabuchodonozora.
Potom ako Daniel predniesol Nabuchodonozorovi presný obsah sna, dal mu aj jeho podrobný výklad: „Toto je sen. A teraz podáme kráľovi jeho výklad“ (Daniel 2,36).
Zlatá hlava. Aké svetové impérium, podľa slov Daniela, symbolizovala zlatá hlava sochy?
„Ty si, kráľu, kráľ kráľov, ktorému Boh nebies dal kráľovstvo, moc, silu i slávu, 38 ktorému dal do rúk všetky miesta, na ktorých žijú ľudia, poľné zvieratá i nebeské vtáctvo, a ktorého urobil pánom nad všetkým; ty si tá zlatá hlava.“ (Daniel 2,37-38).
Keď prorok Daniel oslovil vládcu jednej z najmocnejších ríš – kráľa Nabuchodonozora, vlastne povedal, že Babylonské kráľovstvo predstavuje zlatú hlavu sochy.
Strieborné ruky a hrudník. Z ľudského hľadiska by sa zdalo, že Babylon bude vládnuť navždy. Ale čo malo podľa proroctva malo nasledovať ďalej?
„Po tebe povstane iné kráľovstvo, nižšie ako tvoje …“ (Daniel 2,39).
Toto Božie proroctvo sa presne naplnilo: Nabuchodonozorovo kráľovstvo bolo dobyté perzským kráľom Kýrosom a Babylonská ríša padla v roku 539 pred Kristom. A teda, hrudník a ruky sochy, ktoré sa nachádzajú pod hlavou, symbolizujú Medo-Perzskú ríšu, ktorú poznáme z histórie ako ďalšie silné impérium.
Medené brucho a boky. Čo predstavujú tieto časti sochy?
„…a ďalšie, tretie kráľovstvo, medené, ktoré bude mať moc nad celou krajinou.“ (Daniel 2,39).
Bronzové brucho a stehná sochy symbolizujú Grécko. Alexander Veľký dobyl Medo-Perzskú ríšu, čím urobil z Grécka tretiu veľkú svetovú ríšu, ktorá existovala od roku 331 do roku 168 roku pred našim letopočtom.
Železné stehná. „Štvrté kráľovstvo bude mocné ako železo, lebo ako železo drví a rozomieľa všetko; ako železo všetko láme, tak aj ono všetko rozdrví a poláme.“ (Daniel 2,40)
Po smrti Alexandra jeho ríša bola oslabená a rozdelená medzi štyroch generálov. V tejto podobe existovala až do roku 168 pred Kristom, keď v bitke pri Pydne „železná“ Rímska ríša porazila Grécko.
V čase, keď sa narodil Ježiš Kristus, Rímsku ríšu riadil rímsky cisár Augustus (Lukáš 2,1). Kristus a Jeho apoštoli žili v dobe, ktorú v soche predstavujú železné stehná. Gibbon, historik z 18. storočia, mal bezpochyby na mysli Danielovo proroctvo, keď napísal: „Zlato, striebro a meď, ktorými sa predstavovali národy a ich králi, boli úspešne obsadené železnou Rímskou ríšou“ (Edward Gibbon, História vzostupu a pádu železnej Rímskej ríše).
Pokúsme sa popremýšľať o tejto predpovedi z ľudského hľadiska. Ako mohol Daniel, ktorý žil v čase Babylonskej ríše, vedieť, koľko impérií bude ešte skutočne nasledovať o stovky rokov neskôr v budúcnosti? Nám je dnes ťažko len predpokladať, čo sa stane na burze na budúci týždeň, nehovoriac už o vzdialenejších termínoch. A napriek tomu, Babylonská a Medo-Perzská ríša, Grécko a Rím, predsa nasledovali jedna za druhou presne v poradí, ako bolo predpovedané.
Riadi Boh dejiny? Môžeme mať nádej na základe tohto veľkého plánu? Samozrejme, že áno!
Nohy čiastočne zo železa a čiastočne z hliny. Nasledovala po Ríme piata svetová ríša?
„A že si videl nohy a prsty čiastočne z hrnčiarskej hliny a čiastočne zo železa, to znamená, že to bude rozdelené kráľovstvo; ale bude v ňom ešte niečo z pevnosti železa, lebo si videl železo zmiešané s hlinou obyčajného blata. 42 A prsty na nohách čiastočne zo železa a čiastočne z hliny znamenajú, že kráľovstvo bude z čiastky silné a z čiastky krehké“ (Daniel 2,41-42).
Prorok predpovedal, že po páde Rímskej ríše piata svetová ríša už nebude. Rímska ríša bola rozdelená na desať kráľovstiev, ktoré symbolizujú nohy sochy – čiastočne železné, čiastočne hlinené.
Naplnilo sa aj toto proroctvo? Nepochybne. V období štvrtého a piateho storočia kresťanského (nášho) letopočtu vojská barbarov postupne napadli rozpadajúce sa Rímske impérium, pričom mu zasadzovali ranu za ranou. Nakoniec desať kmeňov obsadilo rozsiahlu oblasť na západe Ríma, čo viedlo ku vzniku desiatich samostatných nezávislých štátov. Takto nohy sochy symbolizujú súčasné krajiny západnej Európy.
Predpovedá proroctvo Daniela ten fakt, či bude podniknuté nejaké úsilie za účelom zjednotiť Európske štáty pod vládu jedného vládcu?
„Keďže si videl železo zmiešané s ílovitou hlinou, to znamená, že sa manželským zväzkom pomiešajú jeden s druhým, ale nebudú dovedna držať, ako sa železo nezmieša s hlinou.“ (Daniel 2,43).
Neraz sa mocní tohto sveta pokúšali spojiť rozdelenú Európu, ale vždy boli tieto pokusy odsúdené na neúspech. V porovnaní s ostatnými vládcami bol Napoleon bol najbližšie k dosiahnutiu tohto cieľa. Keď však Napoleon utrpel porážku pri bitke o Waterloo a zvolal: „Všemohúci Boh ma zastavil!“, je zrejmé, že myslel práve na toto proroctvo.
Cisár Wiliam a Adolf Hitler zhromaždili najmocnejšie armády, ale žiaden z nich nedokázal zjednotiť Európu pod svojim vedením. Prečo? Pretože Božie slovo hovorí: „nebudú dovedna držať“. Výsledok obidvoch svetových vojen potvrdil, že Boh drží budúcnosť vo svojich rukách, všetko sa nachádza pod Jeho kontrolou. Toto je určite dostačujúce na vliatie nádeje a mieru do sŕdc, aby sme mohli dôverovať Jeho plánom ohľadne našich životov.
Zatiaľ sa nenaplnila iba jedna časť proroctva Daniel. Čo znamená ten kameň, ktorý zasiahol nohy sochy, ona sa potom rozletela na prach a kameň, ktorý zasiahol sochu sa stal obrovským vrchom, ktorý zaplnil celú krajinu?
„Ale za čias tých kráľov Boh nebies nastolí večné kráľovstvo, ktoré nezahynie, a to kráľovstvo neprejde na iný národ. Ono rozdrví a zničí všetky tie kráľovstvá a bude trvať naveky;“ (Daniel 2,44).
„Všetky tie kráľovstvá“ sú kráľovstvá, ktoré sú symbolicky predstavené ako nohy, ktoré sú zložené čiastočne z hliny a čiastočne zo železa. Táto časť sochy symbolizuje vládcov súčasnej Európy – až do dnešných dní. Kameň, ktorý bol vo sne Nabuchodonozora oddelený od hory bez pomoci ľudských rúk, rozbil sochu a zaplnil celú krajinu. To znamená, že Ježiš čoskoro príde na zem, aby nastolil Svoje kráľovstvo šťastia a mieru. Potom Kristus – Skala večnosti a Kráľ kráľov – bude kraľovať naveky!
Takže, takmer všetky predpovede z proroctva z druhej kapitoly knihy Daniel sa už naplnili, s výnimkou poslednej udalosti, keď sa oddelí kameň z hory a udrie do nôh sochy. Podľa Božieho plánu sa blížime k vrcholiacej udalosti – návratu Ježiša na našu zem. Ježiš Kristus, Syn Boží, sa chystá ukončiť dlhú, trápením sužovanú, históriu ľudstva a nastoliť Svoje večné kráľovstvo lásky a milosti.
Toto proroctvo nám ukazuje riadiacu Božiu ruku, Ktorá kontroluje priebeh svetových dejín, vzostupy a pády národov. Boh pozná minulosť, ale biblické proroctvo jasne hovorí, že On pozná aj budúcnosť. Ak Boh riadi chod svetových dejín s takou presnosťou, potom vie určite nasmerovať aj život každého z nás. Ježiš nás uisťuje: „Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. 31 Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov.“ (Matúš 10,30-31).
Boží dar viery sa môže stať účinným nástrojom proti našim úzkostiam a obavám. Nádej, ktorú nám Boh dáva, nám slúži ako bezpečná a pevná kotva pre naše duše (List Židom 6,19).
Známy európsky vedec zo šestnásteho storočia, Erasmus Rotterdamský porozprával o jednej udalosti, ktorý sa mu prihodila počas plavby po mori. Túto udalosť si zapamätal na celý život.
Loď, ktorou sa plavil tento filozof a spisovateľ, uviazla počas búrky na plytčine. Keď loď zasiahla silná vlna, začala sa rúcať a vtedy už aj námorníci začali panikáriť. Cestujúci boli v stave podobnom hystérií. Mnohí volali k svätým patrónom, prosiac ich o pomoc, spievali hymny a nahlas sa modlili k Bohu.
Erasmus si všimol jedného pasažiera, ktorého správanie bolo úplne odlišné od ostatných. Spomedzi všetkých prítomných na lodi zostala úplne pokojná len jedna mladá žena. Na rukách mala dieťa, ktoré uspávala. Žena bola jediná, ktorá nekričala, neplakala a nedávala žiadne sľuby Bohu, keď ju zachráni. Nič nerobila, iba sa ticho modlila, pevne objímajúc svoje dieťa. Erasmus pochopil, že to bola jedna z tých modlitieb, ktoré zvyčajne hovorila Bohu vo všetkých chvíľach jej života. Aj v tejto modlitbe opäť úplne odovzdala situáciu Bohu.
Keď sa loď začala potápať, ženu posadili na kus opláštenia lode a dali jej do ruky priečny trám, ktorý jej mal slúžiť namiesto vesla. Takto ju nechali plávať na vlnách. Musela jednou rukou držať dieťa a druhou veslovať. Niektorí si mysleli, že neprežije. Avšak, viera a pokoj jej pomohli. Žena a jej dieťa doplávali prví k brehu …
Nádej v Boha, Ktorý je dôveryhodný, môže významne zmeniť situáciu, aj keď sa zdá, že sa svet okolo nás rozpadáva. Mocná Božia ruka nás riadi a podporuje nás.
Keď prídete ku Kristovi a úplne sa odovzdáte do Jeho rúk, On vám dá vieru, ktorá vám pomôže prekonať všetky životné búrky. Objavte pre seba ten úžasný duchovný svet, ktorý vám sľubuje dať Ježiš: „Pokoj vám zanechávam, Svoj pokoj vám dávam. Ale Ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje“ (Ján 14,27).
Máte takýto vnútorný pokoj? Ak áno, ďakujte zaň Ježišovi, vášmu Spasiteľovi. Ale ak nie, prečo dnes nepozvete Ježiša do svojho života?