5. časť: Most cez priepasť

dec 19, 2012 | Pre začiatočníkov

… Jeho pozostatky boli nájdené vedľa dočasného úkrytu na opustenom ostrove v Atlantickom oceáne. Nemenovaný námorník si uchoval denník, v ktorom podrobne popísal tvrdé skúšky, ktoré sa mu prihodili. Na pobreží ostrova ho v roku 1725 vysadila Nemecká flotila za spáchanie trestného činu. Čoskoro sa musel začať živiť životodarnou šťavou z  morských korytnačiek, aby uhasil strašný smäd. Ale, odhliadnuc od neuveriteľných fyzického strádania, najväčšiu bolesť mu spôsobovalo niečo iné: vo svojom denníku popísal neznesiteľnú bolesť z ohromujúceho pocitu viny. Napísal s bolesťou: „Aké strašné trápenia prežíva obyčajný smrteľník, ktorý zišiel z cesty čestnosti a pripojil sa k množstvu odsúdencov!“ Pocit odcudzenia, samoty a opustenia na tomto opustenom ostrove pochádzal hlavne z pocitu odlúčenia od Boha. A to sa potvrdilo tým, že nakoniec to jednoducho nevydržal …

Človek po celý čas bojoval s pocitom odcudzenia od Boha – od okamihu, keď Adam a Eva ochutnali zakázané ovocie a „skryl sa človek a jeho žena pred Hospodinom Bohom medzi stromy záhrady.“  (1. kniha Mojžišova 3,8). Akési zvláštne, neznáme, nové pocity hanby, viny a strachu prinútili prvý pár skryť sa pred Bohom, keď začal na nich volať. A tieto pocity sú, bohužiaľ, známe každému z nás.

 

Takže, čo je hlavnou príčinou odcudzenia sa medzi nami a Bohom?

„Ale vaše neprávosti sa stali hrádzou medzi vami a vaším Bohom! Vaše hriechy zakryli Jeho tvár pred vami, takže nepočuje.“ (Izaiáš 59,2)

 

Táto ohromná priepasť, ktorá oddelila hriešneho človeka od Boha, nevznikla na popud Stvoriteľa. Boh sa nevzdialil od Adama a Evy, ale oni sa skryli pred Ním.

 

 

Predtým, ako hriech pokazil vzťah medzi Bohom a človekom, blízky vzťah s Bohom prinášal Adamovi a Eve radosť v nádhernej rajskej záhrade. No uverili klamstvu diabla, že budú múdri, ako bohovia a týmto prerušili svoj vzťah s Bohom, ktorý bol založený na ich dôvere k Stvoriteľovi (1. kniha Mojžišova, 3. kapitola).

Po vyhnaní zo záhrady Eden sa Adamov a Evin život stal veľmi ťažký. Narodenie potomkov a obrábanie pôdy boli sprevádzané slzami a krvou, museli veľmi tvrdo pracovať. Ich blízky vzťah s Bohom bol pretrhnutý, zrazu sa stali zraniteľní v oblasti nesplnených prianí tela a bolestne prežívali pocit odcudzenia sa od Boha, ktorý bol výsledkom pádu do hriechu.

„Preto ako skrze jedného človeka vstúpil do tohoto sveta hriech a skrze hriech smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili“ (List Rimanom 5,12).

Každý z nás prežíva skľučujúci pocit stratenosti a všetci túžime nájsť bezpečie a vnútorný pokoj, ktoré nám môže dať len Boh. Človek sa často snaží uspokojiť tento vnútorný hlad používaním alkoholu, drog, nedisciplinovanými intímnymi vzťahmi alebo neskrotnou naháňačkou za kariérnym postupom v práci. Avšak, toto všetko len dokazuje, že ide o príznaky nášho odcudzenia sa od Boha. A nie je iná možnosť, ako vyriešiť tento problém, iba otestovať Božiu lásku vo svojom živote.

„Ty mi dáš poznať cestu života; pred Tvojou tvárou je sýtosť (plnosť) radosti, v Tvojej pravici je večná blaženosť.“ (Žalm 16,11).
Skutočne spokojní budeme len v prípade, keď si usporiadame t.j. dáme do poriadku vzťah s Bohom a rozhodneme sa zostať v Jeho prítomnosti.

 

Nielen ľudia sa trpia samotou, ktorá je dôsledkom hriechu. V srdci Boha sa tiež usadila bolesť, keď sa Adam a Eva od Neho odvrátili. Stvoriteľ prežíva veľký žiaľ a smútok, keď vidí, aké utrpenia a tragédie priniesol hriech človeku. Boh si dychtivo želá uspokojiť  naše skryté túžby a vyliečiť naše duševné rany. On nie je spokojný len s tým, že sa súcitne pozerá na dôsledky nášho odcudzenia sa od Neho. Boh sa rozhodol stať mostom ponad priepasť, ktorá nás oddeľuje od Neho.

„Lebo Boh tak miloval svet, že dal svojho Jednorodeného Syna, aby žiadny, kto v Neho verí, nezahynul, ale mal život večný. Veď Boh neposlal svojho Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby spasil svet skrze Neho“ (Ján 3,16-17).

Boh – Otec dal Svojho Syna na smrť a Kristus dal Svoj život ako obeť za hriech, a tak sa naplnili požiadavky Zákona.

Jeho život, smrť a vzkriesenie umožnili odpustenie a spasenie hriešnikov a tak názorne ukázali celému Vesmíru skutočné charaktery Krista a diabla. Kristus vytvoril most medzi človekom a Bohom a Jeho krv, preliata na kríži, priťahuje človeka k Bohu a dáva mu silu bojovať proti hriechu. Láska preklenula priepasť medzi hriešnikom a Bohom a dovoľuje každému človeku, ktorý vierou prijíma Krista ako Svojho Spasiteľa a Pána, nájsť nádej na večný život.

 

Týchto sedem právd o Kristovi sa nemôže vzťahovať ani na jedného človeka na zemi.

 

1. Ježiš zostúpil z neba na zem.

Odpovieme na otázku: Ako dlho, pred Svojim príchodom na zem, existoval Ježiš?

„…Prv ako bol Abrahám, Ja Som.“ (Ján 8,58).

 

Týmto chcel Ježiš povedať, že existoval vždy a tak to bude večne. Hoci sa Kristus narodil z Márie Panny (Matúš 1,22-23), On je zároveň Boh v tele.

 

Dwight Moody, preslávený kazateľ z 19. storočia, povedal kedysi o vtelení Krista: „Kristus nemohol prísť na náš svet ako dieťa, ktoré by zaspávalo v striebornej kolíske, o Ktoré by sa starali samotní anjeli a Ktoré by kŕmili zlatou lyžičkou. Stvoriteľ neba a zeme zostúpil na zem a prijal obyčajné ľudské telo, narodil sa v jasliach, v rodine chudobných rodičov za ponižujúcich okolností.“  Anjel pred narodením Ježiša povedal Jozefovi: „Porodí syna a dáš Mu meno Ježiš; lebo On vyslobodí svoj ľud z ich hriechov.“ (Matúš 1,21).

 

Ježiš, Stvoriteľ Vesmíru (Ján 1,1-3;14), si želal prísť na náš svet, aby zachránil ľudí od hriechu a smrti.

 

2. Ježiš prežil život bez hriechu. 

„Keď teda máme… Ježiša, Syna Božieho,… pokúšaného vo všetkom, podobne nám, bez hriechu.“ (List Židom 4,14-15).

 

Boh urobil niečo oveľa väčšie, ako len to, že nás varoval, že hriech musí byť porazený. Žijúc na našej zemi, Ježiš ukázal príklad života bez hriechu a tento príklad bol oveľa účinnejší, ako keby k tomu vyzýval len slovne.

 

Diabol, nepriateľa Krista, vymyslel proti Nemu šikovné pasce, ktorými sa snažil uviesť Ježiša do pokušenia. V púšti satan so všetkou zúrivosťou a ľstivosťou prišiel ku Kristovi (Matúš 4,1-11). V Getsemanskej záhrade pred ukrižovaním Ježiša sila pokušenia dosiahla taký stupeň, že z Jeho čela začali kvapkať kvapky krvi (Lukáš 22,44).

 

Ale Kristus obstál pred všetkými pokušeniami diabla. V ničom nezhrešil, nič ním neotriaslo. A pretože Ježiš vyskúšal všetky možné pokušenia a utrpenia, ktoré môžu postihnúť človeka, On dokonale chápe naše boje, zápasy.

 
„On sa môže trápiť s nami v našej slabosti“ (List Židom 4,15 – RU preklad).
 
„Veď nemáme Veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami, ale (máme Veľkňaza), podobne pokúšaného vo všetkom, (ale) bez hriechu.“ (List Židom 4,15 – SJ preklad)

 

Prečo musel Ježiš prežiť bezhriešny život?

„Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v Ňom stali Božou spravodlivosťou.“ (2. list Korintským 5,21).

 

Ježiš prekonal všetky pokušenia a prežil pozemský život bez hriechu, tým nám dáva istotu, že aj my môžeme, s Jeho pomocou, zmeniť naše životy a urobiť ich slobodné, bez hriechu.

 

3. Ježiš zomrel, aby porazil hriech. 

Koľko ľudí zhrešilo?

„Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej“ (List Rimanom 3,23).

 
Čo je to odplata za hriech?
 
„Lebo odplatou za hriech je smrť, ale darom Božím z milosti je večný život v Kristu Ježišovi, v našom Pánovi.“  (List Rimanom 6,23).

 

Prečo Ježiš zomrel?

„Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta.“  (Ján 1,29).

 

Všetci sme zhrešili a mali sme prijať večné zabudnutie, ale Ježiš zomrel na miesto nás. Stal sa „hriechom za nás“. On dostatočne vyhovel požiadavkám zákona. Jeho smrť je dar, Boží dar – večný život v Kristovi.

 

Ježiš ponúka Svoju dokonalosť a Svoju spravodlivosť ako dar lásky pre nás. A táto láska je nepochopiteľná pre ľudskú myseľ. Vďaka Jeho smrti „máme pokoj s Bohom“ (List Rimanom 5,1).

 

4. Ježiš bol vzkriesený z mŕtvych. 

Smrť Krista na kríži sa pre Neho nestala poslednou udalosťou. Nemohol zostať v hrobe a zároveň sa stať našim Spasiteľom.

 

„ale ak Kristus nebol vzkriesený, daromná je vaša viera, ešte vždy ste vo svojich hriechoch. 18 A vtedy zahynuli aj tí, čo umreli v Kristovi“ (1. list Korintským 15,17-18).

 

Prorok Mohamed a Budha predstavili svetu niektoré filozofické myšlienky. Tieto myšlienky inšpirovali milióny ľudí, ale tieto osoby nemajú nadprirodzené sily a nemôžu nám dať nový život, pretože oni sami ešte stále ležia vo svojich hroboch.

 
Vzhľadom k tomu, že Ježiš vstal z hrobu na tretí deň, aký prísľub nám týmto môže dať?
 
„… pretože ja žijem, aj vy budete žiť“ (Ján 14,19).

 

Ježiš je živý! Preto má moc poraziť smrť. On nás môže oslobodiť od pút smrti a ponúknuť nám plnohodnotný večný život.

 

Boh bude žiť v našich srdciach, keď Ho pozveme, aby vošiel dovnútra. Ježiš už teraz chce splniť naše potreby: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ (Matúš 28,20)

 

Ľudia v celom svete rozprávajú svoje zážitky o tom, ako ich Ježiš oslobodil od závislostí a hlbokých duševných rán.

 

Jeden z absolventov  korešpondenčného biblického štúdia napísal nasledujúce slová vďačnosti: „Bol som alkoholik. Raz, keď som bol opitý, uvidel som v priekope list papiera, na ktorom bola pozvánka na biblické kurzy. Zdvihol som ten papier, vyplnil formulár a odoslal na uvedenú adresu. Keď som preštudoval biblický kurz, dostal som prvé vedomosti o Kristovi. Čoskoro sa stala veľká udalosť v mojom živote – dal som svoje srdce Pánovi a On mi pomohol stratiť akúkoľvek túžbu po alkohole.“

 

Pretože Kristus je vzkriesený Spasiteľ, On môže zachrániť všetkých, ktorí prichádzajú k Nemu pre pomoc.

 

5. Ježiš vystúpil do neba.  

Predtým, ako sa Ježiš vrátil k Otcovi po Svojom zmŕtvychvstaní (Skutky 1,9), zanechal Svojim nasledovníkom tento prísľub: „Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. 2 V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?!“ (Ján 14,1-2).

 

6. Služba Ježiša v Nebeskej svätyni. 

Ježiš ustavične hľadá príležitosť nato, aby nás pripravil na Nebeské Kráľovstvo.

 

„Preto vo všetkom sa musel stať podobným bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom vo veciach Božích a odpykal za hriechy ľudu; 18 lebo tým, že sám trpel, keď bol pokúšaný, môže pomáhať pokúšaným.“ (List Židom 2,17-18).

 

Ježiš prišiel na tento svet „kvôli zmiereniu za hriechy ľudstva“, aby nás zachránil od utrpenia hriešneho otroctva. On zomrel kvôli nášmu spaseniu, aby definitívne zničil hriech, utrpenie a smrť. V Jeho moci je zničenie diabla.

 

Ježiš, ako náš Veľkňaz, „sa stal vo všetkom podobný bratom“. A teraz stojí  pred tvárou Otca ako sprostredkovateľ v našom mene. Ten istý Ježiš, ktorý požehnával deti, ktorý odpustil žene, ktorá bola obvinená z cudzoložstva, ten, ktorý odpustil zlodejovi na kríži – práve ten Ježiš teraz koná službu v nebi, aby „pomohol nám, ktorí sme pokúšaní.“

 

7. Ježiš sa vráti znova. 

Aký prísľub zanechal Ježiš predtým, ako odišiel do neba?
 
Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja.“ (Ján 14,3).

 

Keď sa Ježiš vráti na zem po druhýkrát, oslobodí nás od hriechu, chorôb, utrpenia a smrti, ktoré dnes napĺňajú náš svet. Pán nás pozýva do nového sveta večného šťastia a nesmrteľného života.

 

Rozpráva sa príbeh o manželstve na ostrove Taiwan medzi mužom, ktorý sa volal Yu Long a ženou, ktorej meno znie v preklade „Zlatý Kvietok“. Keď ženích po svadobnom obrade nadvihol závoj, ktorý zakrýval tvár nevesty, zažil odpudzujúci pocit. Celá tvár dievčaťa bola znetvorená stopami po kiahňach.

Po tejto príhode Yu Long využil každú príležitosť, aby sa čo najmenej nachádzal v prítomnosti svojej ženy. Žena robila všetko, aby urobila svojho manžela šťastného: tvrdo pracovala v domácnosti dúfajúc, že nakoniec si manžela získa. Avšak, on zostal chladný a ľahostajný voči všetkému, čo sa jeho žena snažila pre neho urobiť.

Po 12 rokoch manželstva Yu Long začal strácať zrak. Lekár povedal, že ak nebude urobená transplantácia rohovky, môže úplne stratiť zrak. Operácia bola príliš nákladná a okrem toho bolo treba na ňu dlho čakať.

Žena začala pracovať až do neskorých nočných hodín, vyrábala klobúky zo slamy, aby získala finančné prostriedky navyše. Jedného dňa Yu Long dostal správu, že nejakému mužovi, ktorý zomrel pri dopravnej nehode, odstránili očné rohovky a že je naliehavo potrebné, aby sa dostavil do nemocnice. Okamžite tam odišiel na vykonanie operácie.

Po operácií sa rýchlo zotavoval. Bez nadšenia sa opýtal, či príde žena, aby jej poďakoval zato, že práve ona zarobila peniaze na operáciu. Keď vošla do nemocničnej izby a zdvihla hlavu, Yu Long zalapal po dychu. Pozerala sa na neho prázdnymi očami, jej rohovky boli transplantované manželovi. Padol ako podťatý k jej nohám a vzlykal. A vtedy po prvý krát vo svojom živote vyslovil jej meno: Zlatý Kvietok …

 

Ježiš veľmi túži znovu vybudovať osobitný vzťah s tými, ktorí ostávali voči Nemu už dlho ľahostajní. On túži, aby sme konečne povedali Jeho meno: „Spasiteľ!“ On obetoval nielen Svoje oči, ale aj Svoje telo. Kristus celým Svojim životom a smrťou dokázal, ako veľmi  nás miluje.

Veľká Kristova obeť je ako most od Boha k človeku, aby bola prekonaná naša apatia a odcudzenie sa. Pocítili ste už túto lásku, ktorá preklenula most cez priepasť, oddeľujúcu nás od Krista, aby ste sa ocitli v Jeho náručí? Chcete odpovedať na túto Kristovu lásku? Chcete Mu povedať: „Ježišu, milujem ťa a ďakujem Ti za bezhraničnú lásku a veľkú obeť za mňa, vojdi do môjho srdca a zachráň ma tu a teraz, zachráň ma úplne a navždy“?

 

Archív