Hneď ako pastor ukončil kázanie na tému „Prečo verím v Ježiša“, poznamenal dobre oblečený mladý muž, ktorý navštevoval Biblický program: „Vaše vystúpenie bolo zaujímavé, ale to, čo ste povedali o Ježišovi, sa zakladá len na biblických textoch. Povedzte, prosím, ak Ježiš naozaj žil na zemi, prečo naša história o Ňom nič nehovorí?“
– To je dôležitá otázka, pretože mnohí ľudia sa nato pýtajú – odpovedal pastor. – A predsa história spomína meno Ježiša Krista.
– Tak potom by som chcel vedieť, kde sa o tom hovorí – povedal mladý muž.
– V staroveku žil Plínius Mladší. Bol konzulom v meste Bitýnia – rímskej provincií v Malej Ázií. Tento verejný činiteľ a rečník napísal desať kníh pod spoločným názvom „Listy“. Otvorme si 97. kapitolu v desiatej knihe s názvom „Listy o zaobchádzaní s kresťanmi.“ Plínius tu opisuje rímskemu cisárovi Trajánovi materiálny a duchovný stav spoločnosti svojej provincie. Konkrétne žiadal o radu, čo robiť s novou sektou kresťanov. Plínius rozpráva o tom, ako rýchlo rastie počet kresťanov, ako spievajú piesne, venované ich učiteľovi – Ježišovi. Plínius poslal cisárovi list v 110-tom roku po Kristovi. Tento list potvrdzuje historické dôkazy o mužovi menom Kristus a o tom, ako sa Jeho učenie šírilo v čase apoštolov.
– Povedzte mi viac o Kristovi – poprosil mladý muž.
Pastor zobral do rúk druhú knihu a pokračoval: „Existoval ešte iný historik, súčasník Plínia. Jeho meno je Tacitus. V svojich „Letopisoch“ (originálny názov: Annales – 15. kniha, 44. kapitola) rozpráva o rímskom cisárovi Nerovi, ktorý nenávidel kresťanov a prenasledoval ich. Tacitus vysvetľuje, že termín „kresťania“ je odvodený od mena „Kristus“. Pripomína, že Ježiš Kristus, zakladateľ kresťanského náboženstva, bol vydaný na smrť na príkaz prokurátora Júdska Pontia Piláta počas vlády cisára Tibéria. Všetky tieto podrobnosti, ktoré nám popisuje Tacitus, presne zodpovedajú rovnakým udalostiam a menám, ktoré sú zaznamenané v Biblií …“
– Je mi ľúto pastor, že nič neviem o tom, že tieto skutočnosti sú prezentované v historických nebiblických zdrojoch, – povedal mladý muž.
Pastor dodal: „Chcem zmieniť tú skutočnosť, že približne okolo roku 180 po Kristovi, Aulus Cornelius Celsus, rímsky učenec – encyklopedista, ktorý napísal knihu, ktorá opovrhuje kresťanstvom, zdôraznil, že kresťania sa v tej dobe stali takou silou, s ktorou je potrebné počítať … Ak ste mladý muž ešte stále na pochybách, pamätajte, že štyri Evanjeliá uvedené v Novom zákone, sú oveľa presvedčivejším historickým prameňom ako tieto nebiblické knihy.“
Ježiš bol nielen dobrý človek, ale bol Boh. Čo Sám hovoril o svojej Božskej prirodzenosti?
„Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca. Už teraz ho poznáte a videli ste ho… Kto vidí mňa, vidí Otca. Ako môžeš hovoriť: ‚Ukáž nám Otca?!“(Ján 14,7-10).
Ak chcete poznať odpovede na otázky: „Kto je Boh? Na koho sa podobá?“, tak si vypočujte, čo o tom hovorí Samotný Ježiš: „Ja a Otec sme jedno“(Ján 10,30).
Pretože Kristov život je naplnením proroctiev, história Jeho pozemského života bola napísaná dávno predtým, než prišiel na našu zem. Proroctvá v Starom Zákone jasne predstavujú hlavné fázy Kristovho života na zemi, vrátane jeho smrti a zmŕtvychvstania. Nový zákon opisuje jeho život ako naplnenie proroctiev Starého zákona. Starozákonní proroci predpovedali o Mesiášovi veľmi dôležité predpovede už v období 500-tého až 150-teho roku pred Kristom. A už na samom začiatku Kristovej pozemskej služby, keď ľudia porovnávali Jeho život so starozákonnými proroctvami, dospeli k záveru: „Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone a Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta“ (Ján 1,45).
Náš Spasiteľ citoval už naplnené starozákonné proroctvá, aby potvrdil pravosť svojej identity ako Mesiáša. Hovoria o tom jeho slová: „A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa na Neho v celom Písme vzťahovalo.“ (Lukáš 24,25-27).
Naplnené proroctvá sú presvedčivé dôkazy toho, že Ježiš Kristus je zasľúbený Mesiáš.
Poďme sa teraz pozrieť na niektoré starozákonné proroctvá, a pozrieme na nich z hľadiska naplnenia v Novom zákone.
Miesto jeho narodenia
Starozákonné proroctvo:
„Ale ty, Betlehem Efrata, hoci si najmenší medzi judskými čeľaďami, z teba mi vyjde ten, ktorý bude vládcom v Izraeli. Jeho pôvod je v praveku, v časoch večnosti.“ (Micheáš 5,1).
„Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš …“ (Matúš 2,1).
Predpoveď narodenia z panny
„Preto vám sám Pán dá znamenie: Ajhľa, panna počne, porodí syna a dá mu meno Immanuel.“ (Izaiáš 7,14).
Novozákonné naplnenie:
„20 Keď premýšľal o tom, ajhľa, zjavil sa mu vo sne anjel Pánov a povedal: Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Mária za ženu, lebo čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. 21 Porodí syna a dáš Mu meno Ježiš; lebo On vyslobodí svoj ľud z ich hriechov.“ (Matúš 1,20-24)
Pôvod Krista z Júdovho pokolenia
Starozákonné proroctvo:
„Nevzdiali sa berla od Júdu ani veliteľské žezlo od jeho nôh, dokiaľ mu nepríde panovník, ktorého národy budú poslúchať.“ (1. kniha Mojžišova 49,10).
„Veď je všeobecne známe, že náš Pán pochádzal z Júdu – kmeňa, ktorému Mojžiš nehovoril nič o kňazoch.“ (List Židom 7,14).
Jeho odmietnutie
Novozákonné naplnenie:
„Do svojho vlastného prišiel, a Jeho vlastní Ho neprijali.“ (Ján 1,11).
Cena zrady
Starozákonné proroctvo:
„Aj blízky priateľ môj, ktorému som dôveroval, ktorý jedával môj chlieb, pozdvihol pätu proti mne.“ (Žalm 41,10).
„Povedal som im: Ak sa vám pozdáva, dajte mi moju mzdu tridsať strieborných.“ (Zachariáš 11,12).
„Nato jeden z dvanástich, Judáš Iškariotský, odišiel k veľkňazom 15 a spýtal sa: Čo mi chcete dať, a ja vám Ho zradím? A vyplatili mu tridsať strieborných. 16 Odvtedy hľadal vhodnú príležitosť, aby Ho zradil.“ (Matúš 26,14-16).
Jeho smrť na kríži
Novozákonné naplnenie:
„Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov…“ (Lukáš 23,33).
Vzkriesenie z mŕtvych
Starozákonné proroctvo:
„Lebo nezanecháš mojej duše v ríši smrti; nedáš svojmu svätému, aby videl porušenie.“ (Žalm 16,10).
„videl do budúcnosti a povedal o Kristovom vzkriesení, že ani nebol ponechaný v podsvetí, ani jeho telo nevidelo porušenie. 32 Tohto Ježiša Boh vzkriesil a my všetci sme toho svedkami. 33 Božia pravica ho povýšila a keď od Otca dostal prisľúbeného Ducha Svätého, vylial ho, ako sami vidíte a počujete.“ (Skutky 2,31-33)…
Tieto biblické citáty presvedčivo ukazujú, že v Ježišovi boli naplnené všetky starozákonné proroctvá, a nielen ich časť. Hlavne fázy Jeho života boli zázračne predpovedané dávno pred narodením Krista. Skutočne, Ježiš je Boží Syn.
Potom, čo sme videli tieto dôkazy, potrebujeme na modlitbe prijať osobné rozhodnutie o tom, kým bude Ježiš v našom živote. Ak ste doteraz neurobili takéto rozhodnutie, chceli by ste teraz zveriť svoj život do rúk Krista?
Boh – Otec predurčil plán pozemského života Ježiša ešte pred Jeho narodením, a Boh má takisto zvláštny plán pre každého človeka. On vie, ako môže každý z nás naplniť najhlbšie túžby duše a tak nájsť plnosť života.
… Peter vždy nebol presvedčený, že sa chce podriadiť Božiemu plánu. Keď však prišiel čas rozhodnúť sa kam ísť študovať – na ktorú vysokú školu, mladý muž po prvýkrát v živote začal hľadať Božie vedenie v tejto veci. Niekoľko dní sa za to modlil a snažil sa počuť odpoveď na túto dôležitú otázku.
Krátko nato si Peter s istotou vybral menej prestížnu školu a nie tú, ktorú mal pôvodne na prvom mieste. Čoskoro, po nástupe do školy, sa zoznámil s nádhernou dievčinou, ktorá bola tiež veriaca. Priateľstvo s ňou a jej priateľmi počas obdobia niekoľkých najbližších rokoch radikálne zmenili jeho život. Keď sa dnes Peter obzerá späť, vidí, že vždy, keď potreboval urobiť závažné rozhodnutie, Boh odpovedal na jeho modlitby a otvoril v jeho živote nové príležitosti a výzvy rovnako, ako to bolo aj v prípade výberu vysokej školy.
Boh prejavuje Svoje vedenie prostredníctvom Biblie
Podľa kráľa a žalmistu Dávida: „Sviecou mojim nohám je Tvoje slovo a svetlo mojim chodníkom“ (Žalm 119,105). Božie Slovo premieňa a obnovuje našu myseľ, dáva nám vyjasnenie situácií (List Rimanom 12,2). Čas vyhradený na pravidelné štúdium Svätého Písma s modlitbou je najlepší spôsob, ako si správne určiť naše priority v živote.
Okolnosti Božej prozreteľnosti
Boh tiež zabezpečuje vedenie pomocou okolností, ktoré Sám tvorí. V Žalme 23 sa nám Boh predstavuje ako Pastier. Pastier vedie svoje stádo na zelené pastviny, ako aj cez skalnaté útesy. On môže pomôcť zmeniť ťažkosti na výhody a vyvodiť určité ponaučenia z každej životnej situácie. Máme Pastiera, Ktorý je vždy s nami za každých okolností.
Vplyv Boha na naše svedomie a oslovenie srdca človeka
Samozrejme, môžete predpokladať, že Boh riadi váš život, ale súčasne sa môže stať aj to, že jednoducho vlastné myšlienky a túžby vidíte ako Božiu vôľu. „Nejedna cesta vidí sa človeku správna, ale nakoniec sú to cesty smrti“ (Príslovia 16,25). Naše pocity musia byť v súlade s biblickým učením. Nie je bezpečné prísť k záveru, že sme pod vedením Boha, ak kritériá, podľa ktorých sa riadime, nesúhlasia medzi sebou …
Zoberme si, napríklad, situáciu, v ktorej sa ocitol Denis. Mal milovanú manželku a dve deti, ale nadviazal vzťah s inou ženou. Povedal svojim priateľom: „Modlil som sa a mám pocit, že je to Božia vôľa.“ Ľudské emócie a vnútorné pocity Denisa ho samozrejme poslali na nesprávnu cestu. Predstavoval si, že stretnutie s inou ženou bolo „vedením zhora“. A pritom, nechcel vidieť jasné biblické učenie, čo sa týka zákazu cudzoložstva …
To znamená, že Biblia, zákon a proroctvá sú hodnoverné a spoľahlivé kritériá vo vedení nášho života, sú poslednou inštanciou pri rozhodovaní sa o správnosti zvolenej cesty. „K učeniu a svedectvu! Keď nehovoria, ako toto Slovo, tak v nich niet svetla“ (Izaiáš 8,20 – RU preklad). Nikdy nesmieme dovoliť našim pocitom alebo náhodným okolnostiam, aby nás odviedli od biblických zásad.
Počas štyridsaťdňového pôstu na púšti, prišiel satan k Ježišovi, aby ho pokúšal. Satan sa k Nemu obrátil s návrhom: „Prečo by si mal obetovať Seba ako bolestnú obeť, ktorú Tvoj Otec pripravil vo Svojich plánoch pre Teba, radšej dám do Tvojich rúk celý svet a budeš mať slávu, prosperitu a pohodlie.“ Diabol dokonca citoval Sväté Písmo v snahe oklamať Krista. Ale Ježiš zakaždým odolal útokom nepriateľa slovami: „Napísané je“. (Matúš 4,1-11).
Zo života Spasiteľa si môžeme zobrať veľmi dôležité ponaučenie: Ježiš sa vždy podriadil vôli Otca. Dokonca aj v stave zúfalstva v Getsemanskej záhrade zvolal: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. Avšak nie ako ja chcem, ale ako Ty“ (Matúš 26,39). Počas troch rokov Svojej verejnej služby Ježiš žil každý deň v harmónií s vôľou a plánmi Svojho Otca. Keď zomieral na kríži, povedal: „Je dokonané“ (Ján 19,30). Týmito slovami chcel Ježiš povedať: „Božie plány v Mojom živote boli naplnené v plnej miere“ …
Keď budete počuť Boží hlas, ktorý k vám jasne hovorí cez Jeho Slovo, skrze Jeho prozreteľnosť a priamo cez vaše zmysly, až vtedy sa môžete naučiť prijímať Božie vedenie celým srdcom. Takisto objavte pre seba tú radosť, ktorá napĺňa život, keď sa človek riadi Jeho plánmi.