15 rokov som žil v Náhornom Karabachu. Potom som sa s rodinou presťahoval do Saratova. Rodičia sa považovali za kresťanov, ale ako teraz chápem, ich náboženstvo obsahovalo aj kresťanské hodnoty, aj pohanské obrady.
Pred vojnou som o Bohu ani nepremýšľal, fajčil som, nadával a bral drogy. V armáde som stretol veriaceho muža, ktorý mi daroval Nový Zákon. Keď som čítal, zbadal som, že mám s Kristom niečo spoločné – samotu. Ani mňa nikto z môjho okolia nechápal, ani Krista nechápali. Takisto som pochopil, že Boh je stále živý a je tiež všemohúci, že On ma miluje, že zomrel za mňa. Zamiloval som si Boha, a zatúžil som sa Mu nejako odvďačiť. Začal som sa modliť: ďakoval som Bohu za Jeho lásku, prosil som Ho, aby splnil moje prosby. A odrazu som začal dostávať odpovede na moje modlitby. Boh sa stal mojim blízkym priateľom a ja som sa veľmi bál stratiť túto blízkosť. Túžil som sa dozvedieť o Ňom čo najviac. Moja viera silnela zo dňa na deň stále viac a viac, už som vôbec nepochyboval, že všetko, čo je napísané v Evanjeliách – je pravda.
Od začiatku môjho pôsobenia v armáde ma všetci dôstojníci za kadečo nenávideli, a každé tri dni som sedel vo väzení. Keď som začal študovať Božie slovo, začal sa búrlivý proces zmeny … Nie, nie ich, ale môjho charakteru. Učil som sa odpúšťať a neurážať sa na všetko. Začal som sa modliť, aby sa zmenili moje vzťahy s dôstojníkmi. Postupne, podľa toho, ako Boh menil mňa, sa menili aj ich vzťahy ku mne. Nakoniec sme sa stali kamaráti.
Naďalej som študoval Nový Zákon a dôveroval som Bohu stále viac a viac. Raz sa mi prihodil tento príbeh. Predtým, ako som uveril v Krista, som sa v meste zoznámil s jedným Arménom, ktorý predával marihuanu. Nakupoval som od neho a predával ju ďalej vojakom, s trošku vyššou cenou. A všetci boli spokojní. Keď som sa stal kresťanom, prestal som v dobrej viere užívať drogy, a tiež som ich prestal nakupovať. Vojakom sa to nepáčilo. Zbili môjho priateľa Arména a odkázali mi, že ak nezmením svoje rozhodnutie, tak to aj so mnou dopadne zle. V tú noc som sa zato zvlášť modlil. Nemohol som nájsť žiadne miesto osamote, tak som hovoril s Bohom pod dekou na posteli: „Bože, Ty hovoríš, že ten, kto sa dotkne mňa, tak sa dotýka zrenice Tvojho oka. Keď si, tak nech sa ma tí chlapci nedotknú. Ja sa nechcem biť. Urob to tak, aby ma nechali na pokoji.“ Nasledujúci deň sa stal zázrak. Sergej, jeden z tých chlapcov, robustný mládenec, ma pozval do umyvárne. No, pomyslel som si, teraz mi riadne naložia. Spýtal sa ma: „Artaš, prečo za naším chrbtom hovoríš, že sme zlí a že ja som zlý?“ Odpovedal som, že to tak nie je. Akoby náhodou sa vedľa nás ocitol ďalší mládenec, ktorý potvrdil, že som to nikdy nepovedal. Potom sa stalo niečo nečakané: Sergej pokľakol a poprosil ma o odpustenie. Vtedy som si spomenul, že som prosil Boha, aby vyriešil tento problém tak, ako je napísané v Liste Židom, 1. kapitola, 13. verš: „A kedy ktorému z anjelov povedal Boh: „Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám“. Vtedy som pochopil, že som dostal Božiu odpoveď podľa mojej detskej viery – môj nepriateľ, zmenený Bohom, mi kľačal pri nohách!
Ďalším zaujímavým príkladom je, ako som prestal fajčiť. Marihuanu som prestal užívať okamžite, ale cigariet som sa nijako nevedel zbaviť. Tri mesiace som viedol vyčerpávajúci boj s týmto znenávideným zlozvykom, ale nič sa nezmenilo. V zúfalstve som kľakol na kolená a povedal: „Nemôžem prestať fajčiť, už som z toho unavený. Veď Ty si Boh, tak niečo urob!“ A hneď, ako som vyhodil zostávajúce cigarety do koša, išiel som čítať Nový Zákon. Čítal som Evanjelium a rozmýšľal o ňom. Čas plynul. Až o dva dni neskôr som si uvedomil, že ta ten čas som ani raz nepomyslel na cigarety. Od cigaretového dymu je mi dnes na vracanie, ale predtým vôňa cigariet vzbudzovala vo mne neodolateľnú túžbu fajčiť.
Po skončení služby v armáde som sa vrátil domov, ale priateľstvo s Bohom som neprerušil. Zamiloval som sa do veriacej dievčiny. Požiadal som ju o ruku a ona súhlasila. Zosobášili sme sa. Teraz sme spolu ešte šťastnejší. Rozprávam ľuďom o Kristovi, že nás miluje a vie vyriešiť akýkoľvek náš problém, že Ho potrebuje každý z nás.
