Vyrastala som v dobrej, súdržnej rodine. Moja mama bola učiteľka a veľmi pohostinná žena, u nás doma boli vždy nejakí ľudia, vrátane jej žiakov. Otec bol nádherný, priateľský, úprimný človek. Nás dve so sestrou veľmi miloval, zaujímal sa o všetky naše detské záležitosti, dokonca aj vrkoče nám zapletal. Potom sa sestra vydala a odišla. Ja som sa vydala tiež, za muža z nášho mesta. Manžela som veľmi milovala, bol to veľmi dobrosrdečný človek. Dával druhým všetko, čo mal. No bola som v rozpakoch, pretože niekedy to robil aj na úkor vlastných detí.
Raz sa v jeho závode stala havária. Roztrhla sa hadica, cez ktorú sa lial asfalt. Manžel, aby zachránil ostatných, hadicu zachytil rukami. Kotol však vybuchol a manžel utŕžil početné popáleniny. Zostal však nažive. V tom čase dávali v televízii seansy Kašpirovského. Môj manžel bol ním fascinovaný, po niekoľkých takýchto seansách bol uzdravený a sám dostal dar liečiť. Rozhodol sa, že tento dar mu dal Boh. Vtedy som ešte nevedela, že nielen Boh môže uzdravovať. Nakoniec sa jeho uzdravovanie obrátilo proti nám a prinieslo nám len problémy: manžel dal výpoveď v práci a začal uzdravovať ľudí, nebral však zato peniaze. Ibaže ja s dvoma deťmi sme doslova žili z ruky do úst, v stave podvýživy. Raz, keď v dome už nebolo žiadne jedlo, som vyšla na balkón a plačúc, aby nikto nepočul, som povedala Bohu: „Bože, nemôžem nakŕmiť deti. Urob niečo!“ Ešte v ten istý deň prišla ku mne susedka zo 6. poschodia a doniesla mi 2 hrnce jedla: polievku a zapečené cestoviny. Už dávno sme nemali také množstvo jedla. Susedkin manžel pracoval ako strážnik v škôlke a ona nám každý druhý deň začala nosiť to, čo zostalo po deťoch z obeda. Keď sa to môj manžel dozvedel, zakázal nám brať od nej jedlo. Bol hrdý na svoj dar, ale postarať sa o vlastné deti nechcel, jeho dobrota a láska sa nadobro stratili. Prestali sme si rozumieť: často vyvolával hádky kvôli samým maličkostiam. Rozhodla som sa s deťmi rozviesť sa a vymeniť byt. Ten dar, ktorý tak zmenil jeho charakter, nebol od Boha.
Moja dcéra bola prijatá na Zaokskú teologickú akadémiu (VŠ). Raz sa stalo, že sme nemali ako zaplatiť školné. Veľmi som to prežívala a modlila som sa zato s inými veriacimi. A prisnil sa mi sen. Videla som veľké svetlo a počula hlas: „Čoho sa obávaš? Ukážem ti človeka, ktorý zaplatí školné pre dcéru.“ A naozaj to tak bolo, jeden veriaci človek, na ktorého sa dcéra obrátila, pricestoval a zaplatil za ňu školné na celý rok, keď už zostávalo len pár hodín do vypršania termínu. Takže mohla pokračovať v štúdiu vďaka zásahu milujúceho Spasiteľa.
Boh mi pomáha vo všetkých situáciách. Raz som sa veľmi neskoro vracala domov. Žiadny spoj už nešiel. Prišli ku mne podnapití chlapci s jasným zámerom – trochu sa so mnou pozabávať. Polícia nablízku nebola, ľudia tiež nie. Začala som si v duchu čítať 91. žalm „živej pomoci“. A zrazu, nečujne, sa zozadu pri mne zastavilo cudzie auto, dvere sa otvorili a vodič ma vyzval, aby som nasadla. Nasadla som, ale od strachu a vzrušenia som mu nepovedala, kde ma má zaviesť. Aké bolo moje prekvapenie, keď ma odviezol priamo pred môj dom a zastavil. Chcela som odbehnúť domov pre peniaze, ale povedal: „Nezoberiem od vás nič. Radšej sa nabudúce tak neskoro už neprechádzajte. Nech vás Boh žehná.“ A odišiel. Som si istá, že to bol Boží posol!
Často hovorím o Bohu mojim susedom. Jedna z mojich susediek potrebovala ísť na opakovanú operáciu očí, aby neoslepla. Operácia však stála 8000 rubľov a ona žiadne peniaze nemala. Ponúkla som sa, že sa s ňou budem zato modliť. Odmietla, neuverila mi, že jej Boh môže pomôcť a išla za synmi, príbuznými a známymi, aby jej požičali peniaze, ale nikto jej nepožičal. Vtedy sa rozhodla prijať moju ponuku. Začali sme sa modliť. Na druhý deň mala veľmi silné nutkanie ísť do banky a spýtať sa, či jej neprišla výplata náhrady škody. Predtým jej sľúbili, že jej vyplatia 1500 rubľov. Aké bolo jej prekvapenie, keď miesto sľúbenej sumy jej vyplatili rovných 8000 rubľov – presne toľko, koľko potrebovala na vykonanie operácie! Spoločne s ňou sme vrúcne ďakovali Bohu.
Nakoniec som jej povedala: „Smútime, keď nám naše deti dlho nezavolajú, nezaujímajú sa o nás? Takisto je smutný aj Boh, keď si na Neho spomenieme len vtedy, keď niečo potrebujeme. Chce s nami komunikovať každý deň, pretože On nás všetkých veľmi miluje.“ Tieto slová chcem dnes adresovať všetkým!
Preložené so súhlasom www.3angels.ru.
