Narodil som sa v Nižnom Novgorode. Moja babička bola veriaca. Každý deň sa modlila, pričom si štyridsaťkrát kľakla a poklonila sa Bohu, lebo sa domnievala, že Boh to tak chce. Keď som mal 10 rokov, ukázala mi Bibliu. Sama ju nečítala, no správala sa k nej s veľkou úctou a chránila ju ako čosi sväté.
V štrnástich rokoch som začal pracovať. Raz som na pulte v kníhkupectve zbadal Bibliu a kúpil som si ju, dal som za ňu celý svoj plat.
Moja mama sa však nevzdávala. Bol som jediný, kto sa mohol o ňu postarať. Vybrala sa jednoducho na vojenské veliteľstvo a tam prosila, aby ma úplne oslobodili od vojenskej služby. Na veliteľstve jej vystavili za jeden deň všetky potrebné doklady, k ktorými odcestovala do mesta Kujbyšev, k veliteľovi štábu. Mama sa zato modlila a v ten deň som sa aj modlil, aby mi Boh dal možnosť starať sa o mamu. Na konci modlitby som povedal: „Pane, keď to urobíš, potom budem chodiť do cirkevného spoločenstva a začnem žiť inak!“ To bola moja prvá modlitba v živote. A odvtedy sa začali diať zázraky.
Náčelníka štábu stretla mama na ulici, aj keď ho predtým vôbec nepoznala. Sám sa jej začal vypytovať, pozval ju do svojej kancelárie a po jej vypočutí, rozkázal podriadeným, aby okamžite poslali rozkaz o mojom prepustení veliteľstvu mojej jednotky. Mame povedal: „Môžete pokojne cestovať domov, váš syn bude okamžite preradený do zálohy.“ No mama sa rozhodla celú záležitosť doviesť do konca čo najskôr. Doklady jej vystavili na počkanie a ona s nimi vycestovala do Sverdlovska. Ohlásila sa u náčelníka štábu a celý prípad môjho prepustenia sa vyriešil v rekordne krátkom čase! Trvalo to len 3 dni!!!
Po návrate do Nižného Novgorodu som videl pozvánku na Biblické kurzy. Spomenul som si na sľub, ktorý som Bohu dal a rozhodol sa chodiť na tieto kurzy. Kurzy sa mi páčili, s veľkým záujmom a radosťou som každý deň študoval Biblické pravdy. Urobil som mnoho úžasných objavov. Ale čo je najdôležitejšie, naučil som sa osobne rozprávať s Kristom a počuť Jeho odpovede v srdci. Na konci Biblického kurzu som sa pokrstil. Krst sa konal na Volge, našej krásnej ruskej rieke. Po krste som, šťastný a v povznesenej nálade, bežal na autobus a pritom som preskočil cez taký vyšší obrubník. Keď som „pristál“ na zemi, videl som dookola množstvo veľkých sklenených črepov od fliaš, obrátených ostrými hrotmi dohora. A moje nohy stáli na jedinom malom kúsku zeme bez črepov. Boh ma ochránil od vážneho zranenia.
Od krstu pravidelne navštevujem raz týždenne bohoslužby v cirkevnom spoločenstve, spolu s veriacimi sa modlím, študujem Sväté Písmo a vidím, ako Boh postupne mení môj charakter. Predtým som bol veľmi impulzívny a prchký, teraz som viac pokojnejší, rozvážnejší, disciplinovanejší. A to sa mi veľmi páči. Boh mi pomohol nájsť v cirkevnom spoločenstve veriacu manželku. Sme spolu už sedem rokov a sme veľmi šťastní!
Boh mi nahrádza aj vlastného otca, ktorý opustil našu rodinu, keď som mal 10 rokov. Jednou z mojich obľúbených kníh Biblie je kniha Príslovia, v ktorej je veľa múdrych rád pre mladých ľudí: „Syn môj, ak ťa zvádzajú hriešnici, neprivoľuj!“ (kapitola 1, verš 10). „Vtedy pochopíš bázeň pred Hospodinom a nájdeš poznanie Boha. Lebo Hospodin dáva múdrosť, z Jeho úst je poznanie i rozvaha.“ (kapitola 2, verš 5-6).
