1. časť: Môžeme veriť v Boha

okt 5, 2012 | Pre začiatočníkov

 

 

 

Raz sa opýtali ateistu: „Bojoval si už niekedy, hoci na pár minút, s myšlienkou, či existuje Boh?“ „Samozrejme, že bojoval!“ odpovedal ateista. A potom dodal: „Pred niekoľkými rokmi sa narodilo naše prvé dieťa a vtedy som sa stal skoro veriacim človekom. Keď som sa pozeral na tú drobnú, ale dokonalú ľudskú bytosť v detskej postieľke, pozoroval som, ako sa jej zohýbajú prstíky a videl som, ako očká dieťatka začínajú postupne vnímať, tak som na niekoľko mesiacov prestal mať ateistický pohľad na Boha. Pri pohľade na dieťatko som bol skoro presvedčený, že Boh predsa existuje.

 

Samotná stavba ľudského tela je svedectvo o tom, že musí existovať niekto, kto ho naprojektoval. Vedci hovoria o tom, že ľudský mozog si dokáže uložiť a zapamätať tisíce myšlienok, analyzovať a riešiť ťažké úlohy, hodnotiť krásu, porozumieť sebe samému a stimulovať vývoj dobrých vlastností. Elektrické impulzy, ktoré vysiela mozog, kontrolujú celú svalovú funkciu nášho tela. Počítač pracuje tiež na základe elektrických impulzov, no vymyslel ho človek, ktorý do neho nainštaloval konkrétne programy. Práve v tejto spojitosti neprekvapí vyhlásenie kráľa Dávida, že ľudské telo je dôkazom existencie Stvoriteľa: „Ďakujem Ti, že si ma predivne utvoril; divné sú Tvoje skutky. A moja duša to dobre vie.“ (Žalm 139,14).

Nemusíme dlho hľadať stopy tvorivej aktivity Boha. Zložitá sústava ľudského mozgu a ďalších orgánov tela je výsledkom Božej aktivity a poukazuje na nekonečnú múdrosť Stvoriteľa.

Neexistuje vákuové čerpadlo, ktoré by pracovalo lepšie ako ľudské srdce. Neexistuje počítačový systém, ktorý by sa mohol, aspoň zďaleka, porovnať s nervovou sústavou človeka. Neexistuje zariadenie, ktoré by bolo také efektívne ako ľudský hlas, sluch a zrak. Ideálnu prácu našich dýchacích ciest a kože nemôže nahradiť žiadny prístroj alebo zariadenie. Takáto komplexná štruktúra ľudského tela predpokladá fakt, že musí byť niekto, kto takéto telo vymyslel a toto urobil práve Boh.

Predstavte si, že ste dostali za úlohu uložiť 10 mincí v číselnom poradí za sebou. Vložíte ich do vrecka, pomiešate a bez pozerania ich máte znova poukladať rovnako, ako boli predtým. Aká je šanca, že sa vám podarí uložiť ich do pôvodného stavu tak, ako boli na začiatku? Podľa matematického zákona máte šancu jedna k desiatim miliardam.

A teraz skúste pouvažovať nad prácou orgánov ľudského tela, ako je žalúdok, mozog, srdce, pečeň, cievy, tepny, obličky, uši, oči, zuby… Ako je možné, že sú schopné pracovať všetky naraz bez toho, aby urobili čo i len jedinú chybičku? Ako sa dá logicky vysvetliť štruktúra ľudského tela?

„Potom riekol Boh: Učiňme človeka na svoj obraz, podľa našej podoby“ (1. kniha Mojžišova 1,26). Sväté písmo hovorí, že Boh stvoril človeka na svoj obraz a podobu – „ako muža a ženu ich stvoril.“ (1. kniha Mojžišova 1,27). Prvý muž a prvá žena sa tu nemohli objaviť náhodou. Biblia potvrdzuje, že Boh nás stvoril podľa svojho obrazu a svojej podoby. On nás vymyslel a stvoril.

 

Dôkazy existencie Boha nie sú ohraničené len ľudským telom. Nasmerujte svoj zrak na oblohu. Zoskupenie ďalekých svetiel, ktoré nazývame Mliečna dráha, predstavuje galaxiu vrátane stoviek miliónov hviezd a sĺnk, podobných tomu nášmu. Naše Slnko a planéty našej slnečnej sústavy sú prakticky taktiež súčasťou Mliečnej dráhy, ktorá sa tiež javí ako jedna z predpokladaných miliónov galaxií, ktoré môžeme pozorovať zo Zeme gigantickým teleskopom (Hubblov). Nie je prekvapujúce, že žalmista Dávid hovorí: „Nebesá rozprávajú o sláve Božej a dielo Jeho rúk zvestuje obloha“ (Žalm 19,2). K akému záveru môžeme prísť, keď hľadíme na zložitú štruktúru a ohromný rozsah vesmíru? „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem.“ (1. kniha Mojžišova 1,1) „On je pred všetkým a všetko v ňom spočíva.“ (List Kolosenským 1,17)

Všetko svedčí o Bohu, ktorý sa javí ako Múdry Stvoriteľ a Všemohúci Tvorca. V prostých biblických slovách „na počiatku stvoril Boh nebo a zem“, môžeme nájsť odpoveď na otázku o pôvode života na zemi. Množstvo veľkých vedcov dnes verí v Boha. Dr. Arthur Compton, fyzik a nositeľ Nobelovej ceny, raz komentoval tieto biblické verše takto: „Pre mňa viera má svoj pôvod v pochopení toho, že vyšší rozum vyvolal vesmír k existencií a stvoril človeka. Nerobí mi problém tomu veriť, pretože je očividné, že kde je úmysel, tam je aj Boží rozum. Usporiadaná nekonečná vesmírna štruktúra je dôkazom najveľkolepejšieho vyhlásenia, ktoré kedy bolo povedané: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem…“.

Biblia sa nesnaží dokázať existenciu Boha, ona ho jednoducho vyhlasuje. Dr. Artur Konkin, vynikajúci biológ, raz povedal: „Pravdepodobnosť vzniku života náhodou je porovnateľná s pravdepodobnosťou vzniku výkladového slovníka, ktorá je spôsobená explóziou v tlači.“ Je očividné, že človek nemôže vytvoriť niečo z ničoho. My môžeme konštruovať, vynaliezať aj zhromažďovať, no nikdy nebudeme môcť vyvolať existenciu z náhodných okolností, dokonca ani u najjednoduchších buniek a rastlín. Všetko okolo nás je dôkazom toho, že náš svet naplánoval Boh, že On ho stvoril a ďalej nás podporuje. Najpravdepodobnejšie a najlogickejšie vysvetlenie vzniku vesmíru, nášho sveta i človeka je, že všetko stvoril Boh.

 

 
Boh, ktorý stvoril hviezdne nebo, zem a vesmír, neprestáva hľadať možnosť nadviazať kontakt so zblúdeným a hriešnym svetom. Boh sa osobne rozprával s Mojžišom: „Hospodin hovoril s Mojžišom tvárou v tvár, ako sa človek rozpráva so svojím priateľom;“ (2. kniha Mojžišova 33,11) Hospodin si želá stať sa aj našim priateľom. Ježiš to sľubuje každému, kto ho bude nasledovať, hovorí: „Vy ste moji priatelia“ (Ján 15,14).

Každý človek si už určite niekedy položil otázku o existencií Boha. A je to pochopiteľné, pretože ľudia sú duchovné bytosti. Všade, kdekoľvek človek žil, vždy sa snažil uctievať Stvoriteľa. Až keď si skutočne odpovieme na naše vlastné úprimné hľadanie Boha, potom už viac nebudeme mať pochybnosti o Jeho existencií.

V 90-tych rokoch minulého storočia milióny ľudí v období po rozpade Sovietskeho zväzu zamietli ateistický pohľad a obrátili sa k Bohu. Jeden profesor v Sankt Petersburgu urobil vyhlásenie, ktoré je typickým príkladom vyhlásení, ktoré spravili mnohí ateisti, keď sa obrátili k Bohu: „Hľadal som odpoveď na otázku o zmysle života vo svojich vedeckých výskumoch, no nenašiel som žiadne vysvetlenia, o ktorých by som bol úplne presvedčený. Vedci okolo mňa pociťovali takú istú prázdnotu v duši. Keď som sa zaoberal astronómiou, keď som sa pozeral na nekonečnosť vesmíru, podvedome som si uvedomoval, že musí existovať nejaký vyšší zmysel. A len čo som dostal do rúk Bibliu a začal som ju čítať s veľkým záujmom, vákuum v mojej duši sa zaplnilo. Uvedomil som si, že Biblia je jediným presvedčivým zdrojom poznania. Prijal som Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa a našiel som skutočný svet a zadosťučinenie v mojom živote.“

Kresťania veria v Boha, pretože nielenže Ho stretli, ale prijali Ho tiež srdcom. Iba Boh môže uspokojiť tie najhlbšie potreby duše. Práve On nám otvára nové perspektívy, dáva všetkému zmysel a radosť.

Boh nám nesľubuje život bez starostí a problémov, ale uisťuje nás, že za nami bude stáť, ak sa rozhodneme vytvoriť s ním osobný vzťah. Milióny kresťanov to môžu dokázať svojimi skúsenosťami zo svojho života. Radšej sa vzdajú všetkého, čo majú, než aby sa vrátili k životu bez Boha.

Prekvapujúce na tom je, že Veľký Boh, ktorý naplánoval, stvoril a stojí za celým vesmírom, má túžbu zoznámiť sa s každým človekom osobne. Dávid je z toho prekvapený: „Keď hľadím na Tvoje nebesá, na dielo Tvojich prstov, na mesiac a hviezdy, ktoré si upevnil: 5 Čo je človek, že naň pamätáš? A čo syn človečí, že sa ho ujímaš?“ (Žalm 8,4-5)

Náš Tvorca „navštevuje“ každého z nás. Prejavuje záujem o každého človeka, akoby bol jedinou existujúcou stvorenou bytosťou.

Takže, môžeme veriť v Boha:
  • pretože môžeme vidieť harmonickú a naplánovanú štruktúru Vesmíru a človeka
  • pretože vnútri v každom z nás, je silná túžba nájsť Boha; náš vnútorný stav bude nestabilný a chaotický dovtedy, kým v Ňom nenájdeme mier
  • pretože, keď hľadáme a nájdeme Boha, On v plnej miere uspokojí naše potreby aj túžby.

 

Úplne prirodzeným faktom je, že Boh chce zjaviť Seba samého Svojmu stvorenstvu, rovnako ako každý otec túži, aby Ho jeho deti poznali a milovali Ho. Aj v Biblií nám Boh hovorí o tom, kým ON je a čomu je podobný. „Ja som Alfa a Omega, hovorí Pán Boh, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, Vševládny.“ (Zjavenie 1,8)

Podľa akého obrazu stvoril Hospodin človeka?

„Tak stvoril Boh človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril; ako muža a ženu ich stvoril.“ (1. kniha Mojžišova 1,27)

Keďže Boh stvoril človeka podľa svojho obrazu, naše schopnosti myslieť a cítiť, pamätať si a dúfať, uvažovať a analyzovať, sú od Boha.

Akú hlavnú schopnosť alebo charakterovú črtu má Boh?

„Boh je láska“ (1. list Jána 4,8)
 
 
Boh zakladá vzťah s človekom na základe lásky. Neexistuje nič, čo Boh urobil alebo čo plánuje urobiť, čo by nebolo motivované Jeho obetavou láskou.
 
 
V Biblii Boh hovorí o Sebe ako o Otcovi: „Či nemáme všetci jedného Otca? Či nás nestvoril jeden Boh?“ (Malachiáš 2,10)

Príklad našich pozemských otcov by niekedy mohol byť lepší. Veľmi často môžeme vidieť nedbanlivých a hrubých rodičov. Hospodin nie je taký. Je starostlivý a citlivý Otec. Boh je jedným z tých otcov, ktorí sa radi hrajú so svojimi deťmi, správajú sa k nim nežne a rozprávajú im rozprávky na dobrú noc.

Náš milujúci Otec chce urobiť pre nás oveľa viac, ako len to, že nám umožňuje zoznámiť sa s Ním na stránkach Biblie. Prišiel k nám ako človek – Ježiš Kristus, ktorý  „… je obrazom neviditeľného Boha“ (List Kolosenským 1,15).

Takže, keď ľudia videli Ježiša, videli vlastne Boha. Zostúpil na úroveň ľudskej existencie, stal sa telom, bol z mäsa a kostí, schopný prežívať všetko, čoho je plný náš svet, preto nás On môže naučiť žiť tak, aby sme boli šťastní. Cez Ježiša Krista môžeme vidieť, aký je vlastne Boh. Kristus spravil Boha viditeľným. Kristus sám raz povedal: „Kto mňa videl, videl Otca.“ (Ján 14,9)

Keď čítate rozprávanie o Ježišovi v štyroch evanjeliách v Novom zákone, môžete nájsť pozoruhodný pozemský obraz nášho Nebeského Otca. Dokonca skúsení, morom skúšaní rybári zanechali svoje siete preto, aby mohli nasledovať Krista; malé deti sa schádzali okolo neho, aby dostali požehnanie. Mohol utešiť aj toho najzúfalejšieho hriešnika a postaviť sa na odpor aj najväčšiemu pokrytcovi. Ježiš uzdravoval slepých i malomocných. Celým svojim životom Kristus zjavil, že Boh je láska. Okúsil takú ľudskú biedu, akú neokúsil žiadny človek pred ním, ani po ňom!

Vyvrcholením poznania a pochopenia slávneho obrazu Boha sa stal Ježišov kríž. „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho“ (Ján 3,16).

Ježiš zomrel nielen preto, aby nám daroval šťastný život tu na zemi, ale aby nám daroval večnosť. Celé veky ľudia čakali na zjavenie Boha a aj o tom snívali. Pozerali sa na prácu Jeho rúk, keď sa pozerali  na hviezdne nebo i okolitý svet prírody. A potom, Ježiš na kríži prerušil dlhotrvajúce mlčanie a ľudia mohli uvidieť pravú tvár milujúceho Boha.

Môžete poznať Boha takého, akého Ho predstavil Ježiš. To vás potom privedie k tomu, že možno raz poviete: „Bože, milujem Ťa.“

 

 

Archív