Moderátorka: Keď mladý človek končí strednú školu, stojí pred dilemou: „Čo robiť ďalej?“ „Akú VŠ si mám vybrať alebo kam mám ísť pracovať?“ Potom vyvstáva otázka: „Prečo vôbec žijem? Čo vlastne chcem od života?“ Vitalij, ako sa dá vôbec nájsť seba samého v živote?“
Vitalij: Hľadanie zmyslu života sa začína od systému hodnôt, podľa ktorého sa človek riadi. Pretože ja som zmysel života našiel, budem hovoriť o tom, ako som ho našiel a o svojom systéme hodnôt. Som kresťan a verím, že ma stvoril Boh. Keď je niekto ateista a verí, že pochádza z opice a žije podľa princípu Darwina „silnejší prežije“, taký človek musí mať svoj systém hodnôt.
Môj zmysel života je závislý od toho, že som stvorený Bohom, On je Stvoriteľ všetkého. Preto mám rozdelený zmysel života na dve časti: všeobecný a individuálny – to je predurčenie pre mňa osobne.
Všeobecný zmysel je v tom, že sa treba jednoducho pozerať na svet ako na stvorenie, lebo keďže Boh je Stvoriteľ, On stvoril svet krásny: prírodu, hory atď., takže sa treba učiť kochať sa a v tom je zmysel života: radovať sa. Keď Boh stvoril ľudí, znamená to, že treba prežívať radosť v komunikácií s ľuďmi. Boh stvoril talenty. Napríklad, ja mám hudobný talent (hrám na saxofóne), mám záľubu v čítaní kníh, – a keď to viem, treba tomu venovať svoj čas, zaoberať sa tým. Boh stvoril duchovný svet, do ktorého nás pozýva, aby sme mali s Ním vzťah. Takisto aj túto sféru života treba rozvíjať. Toto je všeobecný zmysel života človeka.
Moderátorka: Čo robiť, keď človek sám seba nechápe, nevie sám objaviť vlastné talenty? Často krát ľudia až do konca svojho života nenájdu to, v čom by sa mohli realizovať. Potom je asi veľmi ťažké nájsť svoj zmysel života, pretože niet presných a jasných orientácií. Možno mal niekto šťastie, že našiel niečo svoje, konkrétne.
Vitalij: Áno, pre tých ľudí, ktorí majú už od detstva zjavný talent, je to jednoduchšie. Ale, keď neviem presne určiť, v čom by som sa mal realizovať, tak treba začať niečo skúšať robiť a potom skúmať, či sa mi v tej činnosti darí. Boh mi dal talenty, ktoré zatiaľ nie sú výrazné, začínam ich rozvíjať, skúšam hľadať v jednej oblasti, druhej … . Časom buď budem mať jasnejšiu predstavu alebo sa naskytne nejaká konkrétna situácia, kde už bude jasnejšie, ktorým smerom mám ísť. Boh nie vždy povie tak konkrétne, toto je ono, toto rob, tamto choď… . Ale mne to Boh povedal konkrétne.
Predtým som žil vo Ľvove. Sníval sa mi sen, v ktorom som jasne videl napísané v Biblii: „Ty Vitalij mi budeš slúžiť na brehu rieky Dneper“. Bol som prekvapený. Čestne priznávam, že vtedy som v Boha ani veľmi neveril. Len tak trochu som sa zaujímal, chodieval som do cirkevného spoločenstva. Neskôr, keď už som bol veriaci, vybral som si konkrétne, ako budem pomáhať iným, poslali ma do mesta Čerkasy, ktoré sa nachádza na brehu Dnepru a okná môjho bytu sú otočené priamo na Dneper.
Ja som mal šťastie, ale tým, ktorí nemali takúto skúsenosť a nemajú také jasné slovo od Boha, to nevadí, lebo On to dáva každému vedieť inými spôsobmi: želaním srdca alebo okolnosťami alebo možno poradia priatelia a okrem toho existujú rôzne testy, ktoré pomôžu ujasniť si talenty. Teda, keď plníš všeobecné predurčenie, vtedy sa určite ukáže aj osobné, lebo to spolu súvisí.
Moderátorka: Aký je váš názor? Je zmysel života určený napríklad úplne od začiatku a je stále rovnaký alebo sa mení v závislosti od okolností?
Vitalij: Nechcel by som odpovedať za Boha :), ale mne sa zdá, že Boh má veľa plánov pre každého konkrétneho človeka: plán nato, aby ten človek žil unikátny a neopakovateľný život. Dá sa to robiť rôznym spôsobom, môžem byť lekár a naplniť plán života alebo môžem byť hudobník a taktiež naplním plán života, môžem byť psychológ …. Mne sa vidí, že jeden presný plán (do ktorého, keď sa netrafím, tak mám smolu), taký plán neexistuje. Myslím si, že Boh takto človeka neobmedzuje.
Moderátorka: A čo majú robiť ľudia, ktorí vôbec nechcú žiť? Už som počula také vyjadrenia ľudí: „Nikomu som sa neprosil/la, aby som musel/a prísť na tento svet“. Môžu podľa vás takíto ľudia nájsť zmysel života alebo je pre nich navždy stratený?
Vitalij: Táto otázka je veľmi zložitá, takí ľudia potrebujú lásku a nenašli ju v tomto svete. Keď im dáme lásku a pocítia ju, potom budú chcieť žiť. Napríklad ľudia po znásilnení, alebo ľudia, ktorí nemajú rodičov alebo deti, ktoré sa dostanú do detského domova, lebo ich rodičia neľúbia. Boh hovorí, že každý z nás má napísaný plán, teda žiadny človek nepríde na zem náhodou. Tomuto treba jednoducho veriť. Už som hovoril na začiatku, že hľadanie zmyslu života sa začína od systému hodnôt. V niečo treba veriť, jednoducho veriť. Veľa vecí nie je možné dokázať logicky.
Moderátorka: Takže ľudia, ktorí v dôsledku nejakých okolností stratili zmysel života, mali by ho sami znova hľadať alebo je to inak?
Vitalij: Takí ľudia by možno potrebovali pomoc od iných ľudí. Ešte by som chcel zdôrazniť jeden veľmi dôležitý moment: keď človek hľadá zmysel života, nemal by si mýliť a zamieňať dva pojmy: prostriedky a cieľ. Dnešná mládež by chcela mať drahé autá, dobrý byt, skvelé vzdelanie atď. Všetko je to dobré, no len za predpokladu, že to je prostriedok na dosiahnutie nejakého cieľa. Cieľ musí byť vyšší, musí sa nachádzať v oblasti nemateriálnej, v duchovnej oblasti. Cieľ vždy musí byť spojený s neobmedzenou pomocou ľuďom. Napríklad chcem mať dobré vzdelanie a hotovo. Mám a čo ďalej? Chcem mať dobré auto, mám a čo ďalej? Preto treba veľmi jasne oddeliť: prostriedok a cieľ. Keď si stanovíme cieľ v oblasti nemateriálnej t.j. cieľ, ktorý by vylepšoval ľudstvo, pomáhal mu, vtedy pocit naplnenosti a zmyslu života nikdy nezmizne.
Moderátorka: Dnes je to veľmi veľký problém, lebo média a všetko okolo nás stále hovorí o tom, aby človek stále niečo zhromažďoval, bol úspešný, aby mal všetkého veľa. Práve toto sa pre mnohých stáva zmyslom života. Teda, veľa mladých chce dostať vzdelanie a prácu nie preto, že chcú robiť niečo dobré pre iných, ale len pre seba.
Vitalij: Áno, je to tak. Stalo sa to preto, že v našej spoločnosti existuje hriech, vďaka čomu sa zmysel života zúžil na 3 hlavné kritériá: mať moc, mať slávu a mať majetok. Ľudia snívajú o tom, aby boli slávni, aby mali viac majetku a mali moc. Ale zmysel života, ten sa nachádza v inej rovine, kde som sa naučil dávať. Všimnite si, že všetko je na zemi stvorené, aby dávalo, len človek chce brať a v tom vidí zmysel života – čím viac, tým lepšie. Cieľom života v duchovnej rovine je seba rozvíjať tak, aby som mohol dávať, rozdávať sa – čím viac, tým lepšie. V tom je zmysel života.
Moderátorka: Veľa ľudí si myslí, že o živote netreba veľa uvažovať, treba ho len žiť, že zmysel vôbec neexistuje.
Vitalij: Osobne poznám veľa ľudí, ktorí tak veľa premýšľajú o zmysle života, že nič nerobia. Hovoria: „A čo keď Boh nechce, aby som bol stavbár, a čo keď On nechce, aby som žil práve v tomto meste, ja nepoznám Božiu vôľu, …“, a výsledok je, že nič nerobia. Dôsledkom je potom depresia, strach, paralýza. Už samotný život je veľká hodnota, takže už samotná existencia na zemi má zmysel! Už som spomínal, že existuje všeobecné predurčenie pre človeka – naučiť sa radovať už samotnému životu – a Boh už potom napovie. Treba konať a Boh bude v tomto smere pomáhať, treba uvažovať a nie úplne nemyslieť, to predsa nie je normálne. Je tu je potrebná rovnováha.
Moderátorka: Zmysel života je u každého iný: práca, rodina a pre niektorých samotný život. Je jedno, čo by to bolo, aj tak je všetko absurdné, lebo raz príde koniec. Jedine večnosť, ktorú nám Boh sľúbil, len ona dáva skutočný zmysel našej existencii.
Ďakujem nášmu hosťovi za zaujímavý rozhovor a prajem vám všetko najlepšie. Dovidenia.
Podľa materiálov programu „Všeobecne uznávané“.
Preložené so súhlasom www.3angels.ru.
