Keď som mala sedemnásť, žila som v Moskve s dvoma tetami, ktoré verili v Boha a študovali Bibliu. Bolo to ešte za čias Sovietskeho zväzu, keď štátne orgány vôbec neschvaľovali vieru v Boha. Napriek tomu som bola s tetuškami niekoľkokrát v cirkevnom spoločenstve. Vtedy som si prečítala niekoľko kresťanských knižiek, ktoré boli tajne vytlačené na pergamene. Boli ilegálne dovezené do našej krajiny zo zahraničia. No vtedy sa ešte zo mňa nestala veriaca: viac ma zaujímali mladí ľudia, štúdium a zábava.
Čoskoro som sa vydala. Môj manžel zastával vysokú funkciu, ale voči mne sa správal veľmi kruto. Počas spolužitia s ním som videla úplné dno tohto sveta: pokrytectvo vysokopostavených ľudí, ktorí si v práci nasadili „masku slušnosti“ a doma ju skladali. Nakoniec sa naše manželstvo rozpadlo. Vydala som sa druhýkrát. Keď som mala 41 rokov, narodila sa mi dcérka. Začala mať zdravotné problémy. Lekári jej nevedeli pomôcť, tak som sa obrátila na jasnovidku. Až oveľa neskôr som pochopila, že to bolo zbytočné.
V roku 2004 sa v blízkosti Paláca kultúry konali stretnutia, na ktorých sa študovala Biblia. Veľmi rada som tam chodila a potom som rozprávala svojím deťom, čo som sa tam dozvedela o Ježišovi a o Jeho Zákone.
Ale diabol ma nechcel prepustiť. Vtedy som ešte nevedela, že na noc treba poprosiť o Božie požehnanie a ochranu. A zrazu som raz v noci mala zvláštne videnie: videla som, že sa nado mnou skláňa ktosi škaredý so zlým úškľabkom. Veľmi ma to vydesilo, ale pozbierala som všetky sily a poprosila: „Bože, verím v Teba, prosím, pomôž mi“. A ten tvor zmizol.
Pán Boh nám pomáha so všetkým. Napríklad príbeh narodenia môjho prvého vnúčika. Tehotenstvo mojej dcéry prebiehalo komplikovane, vyšetrenia ukázali, že dieťatko má krk omotaný pupočnou šnúrou. Lekári nás vopred varovali pred ťažkými následkami. Ale my sme sa celá rodina modlili, aby dieťa bolo zdravé. A, Sláva Bohu, narodilo sa zdravé bábätko! Aj keď sa pri takomto patologickom stave takmer vždy prejavujú ťažké následky na celý život.
Pôvodne som pracovala ako účtovníčka. Momentálne pracujem ako zametačka ulíc. Možno to znie zvláštne, ale mne sa táto práca páči: stále na čerstvom vzduchu, v pohybe, keď treba, zabehnem domov. Rozprávam o Bohu babičkám, ktoré sedia na lavičkách. Rozdávam im Biblie, ktoré kupujem zo svojho platu a teším sa, keď si ich zoberú na prečítanie.
