Niekedy, keď sa ráno prebudíte, náš svet sa nám zdá byť to najkrajšie miesto. Vdychujete čerstvý vzduch z otvoreného okna, obdivujete slnečné lúče, ktoré sa pohrávajú s listami stromov. Niektoré okamihy života sa zdajú obzvlášť príjemné: keď sa stretnete s priateľmi, ktorí sú drahí vášmu srdcu, keď sa pri počúvaní hudby, ktorá vystihuje vašu náladu, pozeráte na svoje malé deti …
Ale často sa stáva, že na nasledujúce ráno sa vám svet zdá úplne iný. Dozviete sa o ďalšom teroristickom čine, v ktorom trpeli nevinní ľudia alebo o hroznej katastrofe, ktorá zničila mestá a obce. V našom živote sa často objavujú momenty, keď všetko stráca zmysel, zdá sa nám nespravodlivé.
Čo to znamená? Môžeme dať rozumné vysvetlenie všetkému, čo sa deje v našom svete? Prečo žijeme na zemi? Naozaj Bohu na nás záleží alebo je človek iba zabudnutou maličkou čiastočkou v ohromnom Vesmíre?
Boh je Stvoriteľ všetkého, počnúc od hviezd a nebeských telies a končiac krídlami motýľov. „Hospodinovým slovom utvorené sú nebesá a dychom Jeho úst ich všetky voje … lebo On riekol a stalo sa, On rozkázal a postavilo sa.“ (Žalm 33,6-9). Podľa slov Pána všetko je poslušné Jeho vôli.
„Lebo šesť dní činil Hospodin nebesia a zem, more a všetko, čo je v nich, a odpočinul siedmeho dňa. Preto požehnal Hospodin deň soboty a posvätil ho“ (2. kniha Mojžišova 20,11).
Všemohúci Stvoriteľ mohol stvoriť náš svet v jedinom okamihu na základe Jeho slova. Avšak Boh konal dielo stvorenia šesť dní. Prvá kniha Biblie – Genesis (1. kniha Mojžišova) – presne opisuje, čo Boh stvoril počas jednotlivých dní „tvorivého“ týždňa.
Čo bolo vrcholným dielom šiesteho dňa? „A Boh stvoril človeka na Svoj obraz, na Boží obraz stvoril ho, muža a ženu ich stvoril“ (1. kniha Mojžišova 1,27).
Boh túžil vytvoriť osobnosť, ktorá by mohla myslieť, cítiť a milovať. Za šesť dní sa svet zaplnil vegetáciou a zvieratami. Človek sa stal korunou tvorstva. Podľa 1. knihy Mojžišovej 2,7 Boh stvoril telo Adama „z prachu zeme“. A keď mu Boh „vdýchol do nozdier dych života; tak sa človek stal živou bytosťou“. Práve takýmto spôsobom ľudia získali život. Boh mu dal meno „Adam“, čo znamená „človek“. Milujúci Boh videl, že potrebou človeka je komunikácia, preto stvoril prvú ženu a dal jej meno Eva, čo znamená „život“ (1. kniha Mojžišova 2,20; 3,20).
Pôvodne Adam a Eva odrážali obraz a podobu Boha. Stvoriteľ mohol stvoriť ľudí, ktorí by sa ako roboti prechádzali po záhrade Eden a ktorí by, na základe jediného priania Boha, Ho radi vítali, klaňali sa Mu a uctievali Ho. Ale On chcel viac: slobodné uctievanie a uvedomelé vzájomné vzťahy. Roboti sa môžu smiať, hovoriť a dokonca vedia vykonávať rôzne úlohy, ale nevedia milovať.
Prvý deň: svetlo, striedanie dňa a noci.
Druhý deň: nebeská atmosféra.
Tretí deň: pôda je oddelená od vody, rastlinná ríša.
Štvrtý deň: nebeské telesá, slnko a mesiac.
Piaty deň: vtáky a ryby.
Šiesty deň: svet zvierat a človek.
Siedmy deň: sobota, odpočinok.
Adam a Eva mali všetko, čo ich mohlo robiť šťastných. Mali dokonalé telesné a duševné zdravie, žili v prekrásnej záhrade a v dokonalom svete (1. kniha Mojžišova 2,8; 1,28-31). Boh im požehnal a riekol: „Ploďte a množte sa“, a tiež im dal schopnosť tvorivo myslieť a nachádzať uspokojenie vo fyzickej práci (1. kniha Mojžišova 1,28;2,15). Mali jedinečnú príležitosť komunikovať tvárou v tvár so svojim Stvoriteľom. Ich šťastný život nebol poznačený žiadnym strachom, úzkosťou alebo chorobami.
Ako sa mohlo stať, že sa náš svet tak dramaticky zmenil, stal sa miestom utrpenia a biedy? Druhá a tretia kapitola knihy Genesis (1. kniha Mojžišova) hovoria o tom, ako zlo a hriech vstúpili do nášho sveta. Predstavíme si stručne obsah týchto kapitol.
Krátko potom, ako Boh stvoril dokonalý svet, prišiel satan do záhrady v Edene, aby pokúšal Adama a Evu a pokúsil sa vyvolať v nich neposlušnosť k Stvoriteľovi. Boh ohraničil sféru vplyvu diabla a dovolil mu nachádzať sa iba pri strome poznania dobra a zla. Z Biblie vieme, že Boh zakázal prvým ľuďom približovať sa k tomuto stromu a jesť z neho ovocie, pretože potom by zomreli.
Raz, keď sa Eva prechádzala v záhrade, priblížila sa k zakázanému stromu. Satan začal s ňou okamžite hovoriť. Prehlásil, že Boh jej zatajil pravdu: ak by zjedla ovocie zo zakázaného stromu, nezomrela by, ale stala by sa rovnako múdra ako Boh, ktorý pozná dobro i zlo. Bohužiaľ, Eva a potom Adam, ktorí dovtedy poznali len dobro, dovolili diablovi, aby ich oklamal a potom sami ochutnali zakázané ovocie, čím porušili jednotu s Bohom, ktorá bola založená na poslušnosti a dôvere.
Boh ustanovil Adama a Evu za vládcov nad živočíšnou a rastlinnou ríšou (1. kniha Mojžišova 1,26). Ale Adam a Eva stratili svoje právomoci, keď prejavili nedôveru voči Bohu a za svojho vodcu si zvolili diabla. Na základe toho dnes satan vyhlasuje, že mu patrí celý svet a robí možné všetko preto, aby si podmanil ľudí.
Často sa stáva, že konáme sebecky, ba dokonca aj dosť tvrdo vo vzťahu k iným ľuďom, aj keď to v skutočnosti nechceme. Prečo sa to deje? Pretože neviditeľný nepriateľ sa snaží viesť nás do pokušenia, aby sme robili nemorálne skutky.
V tretej kapitole knihy Genesis (1. kniha Mojžišova) sa hovorí, že v dôsledku pádu do hriechu Adam a Eva mali strach a ukryli sa pred Bohom. Hriech sa rozšíril na všetko stvorenstvo. Tŕne a pichliače sa objavili na kvetoch, zem nedala úrodu kvôli suchu, práca sa stala pre človeka veľkým bremenom. Rôzne choroby začali prinášať utrpenie. Závisť, zloba, nenávisť a lakomstvo znásobovali ľudské utrpenie. A najtragickejším dôsledkom hriechu bolo to, že spolu s ním prišla do nášho sveta smrť.
„On bol vrahom ľudí od počiatku …, lebo nieto v ňom pravdy. Keď hovorí lož, hovorí zo svojho vlastného, pretože je luhár a otec lži“ (Ján 8,44).
Podľa slov Krista, je diabol pôvodca hriechu vo vesmíre, otec lži a vrah.
Veľký anglický filozof a spisovateľ Thomas Carlyle raz viedol amerického básnika a spisovateľa Ralpha Walda Emersona po jednej z londýnskych ulíc, ktorá mala veľmi zlú povesť. Keď mlčky šli a pozerali sa poníženie a zlo, ktoré ich obklopovalo, Carlyle sa obrátil na Emersona: „Teraz veríš v existenciu diabla?“
Samozrejme, že nie! Svätý a dobrý Boh nestvoril diabla. A predsa nám Biblia hovorí, že diabol s anjelmi, ktorých zviedol, žil v nebi, ale potom ho Boh zhodil na zem.
„A povstal boj na nebi. Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi; i drak a jeho anjeli bojovali, 8 ale nevydržali, v nebi pre nich nebolo už miesta. 9 Veľký drak, starý had, nazývaný diablom a satanom, zvodca celého sveta, zvrhnutý bol na zem a jeho anjeli s ním.“ (Zjavenie 12,7-10).
Ale ako sa diabol ocitol v nebi?
„Urobil som ťa jagavým cherubom uzavierajúcim prístup, bol si na svätom Božom vrchu, v strede ohnivých kameňov si sa prechádzal. 15 Bol si dokonalý vo svojich cestách odo dňa svojho stvorenia až dovtedy, keď sa zistila zvrátenosť pri tebe.“ (Ezechiel 28,14-15).
„Ach, ako si spadol z neba, ty jasná hviezda, syn rannej zory. Zoťatý si na zem, ty, ktorý si premáhal národy. 13 Povedal si v srdci: Vystúpim do nebies, hore nad Božie hviezdy vyvýšim svoj trón a posadím sa na vrchu zhromaždenia, na najkrajnejšom severe. 14 Vystúpim na výšiny oblakov, podobný budem Najvyššiemu.“ (Izaiáš 14,12-14).
Diabol sa pôvodne volal Lucifer, čo znamená „jasná hviezda“ alebo „syn rannej zory“. Ale v jeho srdci anjela, márnosť a ctižiadosť zaujali miesto oddanosti a posvätenia Bohu. Semeno pýchy zrodilo v ňom myšlienku stať sa podobný Stvoriteľovi.
Lucifer tvrdo pracoval, aby si naklonil ostatných anjelov na svoju stranu. Presviedčal ich, že Boh pred nimi niečo skrýva, že Boží zákon ich príliš obmedzuje, a Samotný Stvoriteľ je nespravodlivý vládca Vesmíru. Satan otvorene ohováral Boha, povaha Ktorého je vyjadrená jediným slovom: „láska“.
Takže, ako sa vyriešil tento konflikt v nebi?
„Tvoje srdce spyšnelo pre tvoju krásu, skazil si svoju múdrosť kvôli lesku. Zhodil som ťa na zem, pred kráľov som ťa postavil, aby mali z teba divadlo.“(Ezechiel 28,17)
Prečo Boh nestvoril také bytosti, ktoré by nepodľahli hriechu? Keby to tak bolo, potom by v podstate neexistoval žiadny problém hriechu v našom svete. Ale Boh si želal, aby ľudia mali uvedomelé vzťahy. Stvoriteľ stvoril človeka na svoj obraz a podobu (1. kniha Mojžišova 1,27). To znamená, že sme obdarení slobodou voľby a osobnou zodpovednosťou. Môžeme si vybrať: buď milovať Boha, alebo sa od Neho odvrátiť.
„ …vyvoľte si dnes, komu chcete slúžiť…“ (Jozua 24,15).
Boh pozýva každého človeka, aby vybral správnu cestu. Zdravý rozum ukazuje, že ísť cestou dôvery a poslušnosti k Bohu je tá najlepšia cesta k Nemu. Cesta odporu voči Bohu vedie k hriechu a neposlušnosti.
Prečo Boh nezničil Lucifera ešte predtým, ako sa rozšíril hriech?
Lucifer obvinil Boha, že Jeho vláda je nespravodlivá a začal šíriť klebety o Bohu. Keby Boh okamžite zničil Lucifera, tak by všetci obyvatelia neba začali Boha uctievať skôr zo strachu, než z lásky. To by sa priečilo plánom Tvorcu – vytvoriť bytosti so slobodnou vôľou.
Takže, ako sa obyvatelia neba mohli dozvedieť, aký je Boh v skutočnosti a čo by bolo najlepším riešením tejto situácie? Boh dal satanovi príležitosť ukázať svoje alternatívne princípy vlády. To je dôvod, prečo bola diablovi daná možnosť pokúšať Adama a Evu. Naša planéta je miestom skúšky, v ktorej bol postavený do protikladu charakter satana, podstata jeho kráľovstva a charakter Boha a podstata Božieho kráľovstva.
Kto má pravdu? Komu môžeme dôverovať? Diabol tak šikovne maskoval svoju pravú tvár, že bolo treba dostatočne veľa času, aby sa celý vesmír presvedčil, ako deštruktívne sa prejavuje jeho alternatíva. Avšak, nakoniec budú všetci vidieť, že odplatou za hriech – je smrť, a Boží dar – je večný život v Kristovi Ježišovi (List Rimanom 6,23).
Neskôr celý vesmír prizná, že „veľké a predivné sú Tvoje skutky, Pane, vševládny Bože! Spravodlivé a pravé Tvoje cesty, Kráľ národov! …všetky národy prídu a budú sa Ti klaňať, že sa zjavili Tvoje spravodlivé súdy!“ (Zjavenie 15,3-4).
Len potom, ako si všetci uvedomia deštruktívnu povahu hriechu a princípov vlády satana, až potom Boh bude môcť zničiť satana a hriech. Boh bude musieť zničiť aj tých, ktorí sa neustále bránili prijať Božiu milosť a pridržiavali sa zásad vlády diabla.
Boh je znepokojený riešením problému hriechu a utrpenia, možno ešte oveľa viac, ako si dokážeme predstaviť. Ale bude čakať dovtedy, kým nepríde určitý okamih, ktorý Mu umožní vo večnosti zachovať našu slobodnú vôľu a zabráni opakovanému vzniku hriechu a zla.
Boh sľúbil, že navždy zničí hriech a očistí zem a nebo ohňom. „Podľa jeho prísľubu očakávame nové nebo a novú zem, na ktorých prebýva spravodlivosť.“ (2. list Petra 3,13). Hriech už nikdy nezničí Vesmír. Tragické následky hriechu budú tak zjavné, že ľudia si už nikdy vedome nevyberú hriech a neposlušnosť voči Bohu.
„A pretože deti majú účasť na krvi a mäse, aj On sám mal účasť na nich, a to preto, aby smrťou zničil toho, čo má moc smrti, to jest diabla, 15 a aby oslobodil tých, ktorých strach pred smrťou zotročoval po celý život.“ (List Židom 2,14-15)
Keď bol Ježiš ukrižovaný na kríži, všetci anjeli aj obyvatelia iných svetov uvideli pravú tvár satana, „ohovárača, klamára a vraha“. Satan raz navždy a s hroznou silou ukázal svoju pravú podstatu tým, že nabádal ľudí zabiť nevinného Syna Božieho. Obyvatelia iných svetov videli, aký nezmyselný a krutý je hriech. Kristov kríž úplne odhalil motívy satana, a aj keď Boh nezničil diabla, a tých, ktorí pretrvávali v hriechu, všetci uznávajú, že Boh je spravodlivý.
Kristova smrť na kríži odhalila skutočné zámery satana všetkým stvoreným bytostiam (Ján 12,31-32). Kríž taktiež ukázal, že Kristus je Spasiteľ sveta. Golgota, na ktorej sa ukázala sila lásky, je v ostrom protiklade s láskou k moci. Kristus na kríži výrečne ukázal bezpodmienečnú lásku Boha, ktorá rozhodujúcim spôsobom porazila nepriateľa. V tomto boji sa riešila otázka, kto bude vládnuť svetu: Kristus alebo satan. Kristov kríž vyriešil túto otázku natrvalo: Kristus bude vládnuť nad všetkými!