Moja hlavná profesia je inžinier – stavbár lodí. Som vydatá a mám šesť detí. V súčasnosti štyri z nich majú vlastné rodiny a dve žijú so mnou a mužom. S manželom nemáme dobrý vzťah: pil a bil ma. Útechou v živote, kým som neuverila v Boha, mi boli deti.
Dnes som veriaci človek, no vždy to tak nebolo. V detstve som mala šťastie, pretože obe moje babičky boli veriace. Boli skutočné kresťanky, nikdy nevyslovili zlé slovo, nereptali, nerozčuľovali sa. Hoci boli negramotné, vedeli naspamäť celé Evanjelium. Preto som z detstva poznala Božie prikázania, ale odhliadnuc od toho, naozajstnou veriacou som nebola.
Z našej rodiny najskôr prišla k Bohu moja sestra. Začala mi o Ňom začala rozprávať. Preto, keď som uvidela oznam o konaní Biblických kurzov, začala som tam chodiť: chcela som pochopiť Bibliu. Na kurzoch sa pre mňa mnoho vecí vyjasnilo. Po nejakom čase som pochopila, že som hriešna, predtým som si myslela, že som dobrá, spravodlivá. Poprosila som Boha o odpustenie mojich hriechov a bolo mi ľahšie na duši. Po ukončení kurzov som sa dala pokrstiť. Bola to nezabudnuteľná udalosť: bola som preplnená šťastím, chcelo sa mi spievať a všetkým hovoriť slová lásky. Začala som pravidelne chodievať do cirkevného spoločenstva a brala som so sebou aj deti, hoci mi to manžel zakazoval. Boh menil môj charakter: vo vzťahu k manželovi som začala byť pokojnejšia a zdržanlivejšia. Neustále sa za neho modlím. Raz, keďže som vedela, že v ten deň manžel dostáva výplatu, som sa pomodlila: „Bože, on môže prepiť všetky peniaze a Ty vieš, že deti treba nakŕmiť. Prosím, zariaď to tak, aby mi doniesol celú výplatu.“ Po chvíli zazvonil zvonček pri dverách. Jeden manželov spolupracovník doviedol muža priamo domov, pričom ho zadržal od toho, aby kúpil víno, nehľadiac na manželovu silnú vôľu.
Život s Bohom sa stal úplne iný: vedela som, ku Komu sa obrátiť v núdzi, a tiež, keď som potrebovala útechu. Boh mi dával múdrosť pri výchove detí, ochraňoval ich, bránil pred všetkým zlým. A keď sa vyskytli prekážky, pomohol ich prekonať. Napríklad, keď mal môj najstarší syn 16 rokov, bez dovolenia si zobral manželovo auto a šiel sa s kamarátmi povoziť. Keď sa syn dlho nevracal, začali sme sa znepokojovať: čo ak sa mu niečo stalo? Obrátila som sa k Bohu o pomoc: „Pane, ty vieš, kde je, ochráň ho a pomôž nám ho nájsť.“ Na druhý deň nám zavolal akýsi muž a oznámil nám, že zobral synovi doklady, pretože mu narazil do jeho auta. Povedal, že ich vráti len vtedy, keď mu zaplatíme škodu. Kde je náš syn, to nevedel povedať. Bolo jasné, že syn sa bojí stretnutia s nami a niekde sa ukrýva. Jeho kamaráti nám povedali, že pravdepodobne išiel do dediny Kiseliča, kde býva jeho známy, no nikto nevedel ani meno toho človeka, ani číslo domu. S manželom sme tam šli, obišli sme každý dom v dedine, ale nič sme nezistili. Počas toho všetkého som sa modlila: „Bože, pomôž!“ Ako odpoveď ma napadla myšlienka ísť do susednej dediny. V polovici cesty sme pri krajnici uvideli naše auto, v ktorom sedel náš syn. Dokonca aj neveriaci manžel uvidel v tom Božiu ruku!
Ustavične sa modlím za svoje deti, a Boh mi pomáha v ich výchove. Raz sa mi prisnil sen, že môj starší syn fajčí. Aj keď som si to na ňom nevšimla, rozhodla som sa lepšie ho pozorovať a skutočne, vyšlo najavo, že nedávno začal fajčiť. Našťastie, podarilo sa mi hneď na začiatku dostať túto vec pod kontrolu.
V Biblii je veľa Božích sľubov, že On nám bude pomáhať vo všetkých situáciách nášho života, ak Ho o to poprosíme. Obzvlášť mám rada 25. verš zo 49. kapitoly knihy proroka Izaiáša: „Vskutku, takto vraví Hospodin: Aj hrdinovi môžu byť odňatí zajatci a mocnárovi môže uniknúť to, čo uchvátil. Ja sa budem prieť s tými, ktorí sa s tebou prú, a tvojich synov Ja vyslobodím.“ Prosím Boha, aby tento sľub naplnil pre mňa a moje deti.
