Anatolij Levitin, ruský spisovateľ a historik, strávil veľa rokov v gulagu, kde sa modlitby k Bohu zdali úplne nevypočuté. A predsa, keď už bol na slobode, nemal v srdci sklamanie. „Najväčší zázrak zo všetkého je modlitba“, píše. „Stačí sa len v myšlienkach obrátiť na Boha a okamžite cítim sily, ktoré ma – neviem odkiaľ – napĺňajú a napĺňajú moju dušu. Čo to je? Odkiaľ ja, bezvýznamný, starý a unavený človek, dostávam túto silu, ktorá ma obnovuje, zachraňuje a pozdvihuje až do neba? Pochádza zvonka a niet sily, ktorá by mohla pred ňou obstáť!“…
Poďme preskúmať, ako nám modlitba pomáha budovať úzky vzťah s Bohom a byť neochvejní na našej kresťanskej ceste.
Ako si môžeme byť istí, že Boh nás počuje počas modlitby?
„Keď budete volať ku mne, keď prídete a budete sa modliť ku mne, vypočujem vás. Budete ma hľadať, a nájdete ma; keď ma budete hľadať celým srdcom“ (Jeremiáš 29,12-13)
Čo povedal Ježiš o tom, že bude počuť naše modlitby a odpovedať na ne?
„A ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!“ (Lukáš 11,9)
Modlitba je obojstranný rozhovor. Toto Ježiš sľúbil: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou.“ (Zjavenie 3,20)
Ako môžeme užitočne stráviť večerný čas pri komunikácií s Bohom?
Môžete to urobiť, keď úprimne poviete Bohu pri modlitbe všetko, čo máte na srdci. Na druhej strane Boh chce, aby sme boli pozorní na Jeho odpovede, aby sme mali dar počúvania. Keď sa modlíme, Ježiš môže prehovoriť priamo k nám. A keď čítame Božie Slovo (Bibliu), Boh sa môže takisto k nám prihovárať cez stránky Biblie.
Modlitba sa môže stať cestou života.
„Ustavične sa radujte! Bez prestania sa modlite. Za všetko ďakujte, lebo to je vôľa Božia v pri vás v Kristu Ježiši!“ (1. list Tesalonickým 5,16-18).
Ako sa môžeme neprestajne modliť?
Znamená to, že musíme celý čas byť na kolenách a bez prestávky opakovať slová chvály a vďaky? Samozrejme, že nie! Treba mať taký blízky vzťah s Ježišom, aby ste s Ním chceli stále komunikovať .
„Komunikovať s Bohom na modlitbe je vhodné v každý čas a všade. Nič nám nemôže prekaziť otvoriť naše srdcia v úprimnej modlitbe. Uprostred hluku ulice, v dave ľudí, alebo keď robíme domáce práce, môžeme sa obrátiť na Boha, keď potrebujeme Jeho pomoc. Dvere nášho srdca majú byť stále otvorené pre Krista, aby ON mohol vojsť a prebývať v našej duši, ako vítaný nebeský hosť.“ (E. G. Whiteová, Cesta ku Kristovi – ruský preklad, str.99)
Jedným z najlepších prostriedkov, s pomocou ktorého by sme mohli rozvíjať podobný vzťah s Bohom, – je umenie sa nachádzať sa v meditatívnom stave počas modlitby.
„Nech mu je príjemné moje premýšľanie, a ja sa budem radovať v Hospodinovi.“ (Žalm 104,35)
Neponáhľajte sa predložiť Bohu zoznam svojich problémov a žiadostí. Počkajte. Počúvajte, čo chce Boh povedať vám. Aj krátke modlitebné uvažovanie môže veľmi špeciálnym spôsobom obohatiť váš vzťah s Ním.
„Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k vám.“ (Jakub 4,8)
Čím bližšie prichádzame k Ježišovi, tým viac môžeme pocítiť Jeho prítomnosť. Vždy sa nachádzate v úprimnej komunikácii s Bohom a netrápte sa, aké slová povedať pri modlitbe. Hlavne – komunikujte s Ním otvoreným srdcom, hovorte Bohu o všetkom. Boh počuje všetky naše modlitby a prichádza k nám v najťažších minútach. Chce sa stať našim najbližším Priateľom.
Keď vyslovujeme modlitbu, môžeme si vziať za vzor alebo ako „návod“ modlitbu Ježiša. Ježiš ju povedal svojim učeníkom, keď ho poprosili, aby ich naučil modliť sa.
„Otče náš, ktorý si v nebesiach! Posväť sa meno Tvoje! 10 Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi! 11 Chlieb náš každodenný daj nám dnes! 12 A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim! 13 I neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého! Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva naveky. Amen.“ (Matúš 6,9-13)
Vidíme, že máme prichádzať k Bohu ako k nášmu Nebeskému Otcovi. Proste Ho, aby On bezhranične panoval vo vašom srdci rovnako, ako Jeho vôľa panuje v nebi. Potrebujeme Boha pri riešení našich fyzických potrieb, pre odpustenie a získanie Jeho milosti. Pamätajte, že naša schopnosť sa postaviť proti hriechu pochádza od Boha. Koniec modlitby je ukončený slovami oslavovania.
Pri inej príležitosti Ježiš učil svojich učeníkov obrátiť sa k Otcovi „v mojom mene“ (Ján 16,23), čo znamená modliť sa v súlade s učením Ježiša Krista. Preto kresťania končia modlitbu slovami: „V mene Ježiša Krista. Amen“. Slovo „amen“ pochádza z hebrejčiny a znamená „nech sa tak stane“.
Napriek tomu, že Biblia nám dáva „vzorec“ na zloženie (skladbu) modlitby, naša komunikácia s Bohom bude živá, keď s ním budeme hovoriť svojimi slovami a z celého srdca.
Modliť sa môžeme na akúkoľvek tému a o čomkoľvek. Boh nás pozýva modliť sa za odpustenie našich hriechov (1. list Jána 1,9), za upevnenie viery (Matúš 9,24), za bežné potreby života (Matúš 6,11), za uzdravenie od chorôb a trápení (List Jakuba 5,15) a zvlášť za vyliatie Ducha Svätého (Zachariáš 10,1). Ježiš hovorí o tom, že môžeme priniesť k Nemu všetky naše starosti a bolesti, nič nie je také zanedbateľné, aby sa to nemohlo stať predmetom modlitby.
„Na neho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará.“ (1. list Petra 5,7)
Náš Spasiteľ prejavuje záujem o každú maličkosť v našom živote. Jeho srdce je zvlášť otvorené vtedy, keď k Nemu voláme s vierou a láskou.
Väčšina z nás má myšlienky, ktoré by sme nepovedali ani najbližším ľuďom. Preto nás Boh pozýva k tomu, aby sme si uľahčili od našich životných problémov práve pri osobnej modlitbe, kde môžeme komunikovať s Bohom medzi štyrmi očami. A to nie preto, že Boh nepozná naše problémy. Vševedúci Boh nás pozná lepšie, ako sa poznáme my, vie o našom strachu, problémoch a skrytých citoch. Avšak, potrebujeme otvoriť svoje srdcia Tomu, kto najlepšie pozná ľudskú prirodzenosť a nekonečne nás miluje. Uzdravenie môže prísť len vtedy, keď sa Ježiš dotýka našich rán.
Keď pri modlitbe voláme k Bohu, Ježiš sa stáva naším Veľkňazom, On je k nám tak blízko, aby nám mohol čo najviac pomôcť. „Keďže teda máme vznešeného veľkňaza, ktorý prenikol nebesia, Ježiša, Božieho Syna, držme sa svojho vyznania. 15 Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu. 16 Pristupujme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravom čase.“ (List Židom 4,14-16)
Máte pocit nespokojnosti, netrpezlivosti alebo pocit viny? Alebo sa nachádzate v strese? Otvorte sa Bohu a povedzte mu všetky svoje starosti. Len ON môže naplniť všetky naše túžby.
Je potrebné mať špeciálne miesto na modlitbu?
„Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.“ (Matúš 6,6).
Okrem toho, že môžeme hovoriť s Bohom, keď ideme po ulici, na pracovisku alebo kdekoľvek, každý kresťan by si mal nájsť čas na osobnú modlitbu a štúdium Biblie. Naplánujte si čas vášho každodenného rozhovoru s Bohom najmä v tom čase, keď sa môžete maximálne sústrediť a budete sa nachádzať v primeranom duševnom rozpoložení.
Verejná modlitba buduje zvláštnu jednotu veriacich ľudí, ktorá vo väčšej miere priťahuje Božiu silu.
„Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“ (Matúš 18,20)
Nezabúdajte sa v rodine spoločne modliť. Ukážte svojim deťom, že všetky naše potreby môžeme prinášať priamo k Bohu. Budú obzvlášť nadšené, keď uvidia odpovede na modlitby vo svojom praktickom živote. Urobte čas rodinného uctievania Boha požehnaným časom, kde budete mať všetci možnosť nenútene a prirodzene si oddýchnuť na duši.
Vďaka modlitbe Mojžiša sa raz rozostúpilo Červené more. Pre proroka Eliáša z neba zostúpil oheň. Vďaka modlitbe Daniela anjel zatvoril levom papule. Biblia popisuje veľa prípadov, keď Boh odpovedal ľuďom na modlitby. Všetky tieto prípady hovoria o tom, že modlitba má obrovskú Božiu silu.
„Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím.“ (Ján 14,14)
A predsa niekedy sa nám zdá, že Boh nepočuje naše modlitby. Prečo? Tu je sedem princípov, ktoré ukazujú nato, akým spôsobom môžu byť modlitby vypočuté:
1. Nachádzajte sa v blízkom spoločenstve s Ježišom.
„Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to.“ (Ján 15,7)
Keď spoločenstvo s Bohom stojí u nás na prvom mieste a existuje spojenie s Ním, tak určite prídu modlitebné skúsenosti, v ktorých budeme dostávať odpovede na naše modlitby.
2. Dôvera Bohu.
„A dostanete všetko, o čo budete s vierou prosiť v modlitbe.“ (Matúš 21,22)
Dôverovať Bohu alebo mať vieru znamená, že pri riešení všetkých životných udalostí sa človek musí pozerať na Nebeského Otca a spoľahnúť sa na Neho. Keď máme nedostatok viery, tak môžeme poprosiť Boha rovnako, ako to urobil jeden človek a Ježiš urobil pre neho zázrak: „Verím. Pomôž mojej nevere!“ (Marek 9,24)
V tomto prípade nie je dôležité množstvo viery, ale jej kvalita. „Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru ako horčičné zrnko a poviete tomuto vrchu: ‚Prejdi odtiaľto ta!‘ – prejde. A nič vám nebude nemožné.“ (Matúš 17,20)
3. Podriadenie sa Božej vôli.
„A toto je dôvera, ktorú máme k nemu, že nás počuje, keď o niečo prosíme podľa jeho vôle.“ (1. list Jánov 5,14)
Tým, že Boh odpovedá na naše modlitby, chce nás niečomu naučiť. Preto nám niekedy hovorí „nie“ alebo nám ukazuje priamo opačný smer. Samotná modlitba predpokladá ustavičné podriaďovanie sa Božej vôli. Mali by sme sa pozorne započúvať, aké odpovede nám Boh dáva a poučiť sa z toho. V tomto je pre nás obrovský úžitok, keď budeme pozorne sledovať odpovede a to, čo sa s nami deje. Duch Svätý nám pomôž uvidieť Božiu vôľu.
„A ten, ktorý skúma srdcia, vie, po čom Duch túži: že sa prihovára za svätých, ako sa páči Bohu.“ (List Rimanom 8,27)
Zapamätajte si, že naša vôľa sa bude vždy stotožňovať s Božou vôľou, keď budeme pozorne počúvať, čo nám Boh hovorí počas celého nášho života.
4. Trpezlivo očakávajte odpoveď od Boha.
„Túžobne som čakal na Hospodina a On sa sklonil ku mne a vyslyšal moje volanie.“ (Žalm 40,2)
Najdôležitejšie je, aby sme sústredili svoj pohľad na Boha, na Jeho vôľu a princípy. Neproste Boha, aby odpovedal ihneď. Aj keď sa nič nemení, nebuďte nervózni. Trpezlivo očakávajte odpoveď od Boha, pretože veľmi potrebujeme práve takúto disciplínu.
5. Nevzdorujte, keď počujete, že máte zanechať nejaký hriech.
„Keby som nevidel vo svojom srdci neprávosť, Pán by ma nevyslyšal.“ (Žalm 66,18)
Neoľutovaný hriech bráni prejavu Božej sily v živote, oddeľuje nás od Boha (Izaiáš 59,1-2). Nie je možné, obrazne povedané, jednou rukou sa držať hriechu a do druhej ruky dostávať Božie požehnanie. Úprimné oľutovanie a pokánie pomôže k vyriešeniu problémov.
Ak nedovolíme Bohu oslobodiť nás od nesprávnych myšlienok, slov a skutkov, potom naše modlitby nebudú mať účinok.
„Prosíte, a nedostávate, lebo zle prosíte; chcete to využiť na svoje žiadosti.“ (List Jakuba 4,3)
Boh nebude odpovedať na egoistické prosby. „Ak si niekto odvracia ucho, aby nepočul náuku (zákon), aj jeho modlitba je ohavnosťou.“ (Príslovia 28,9)
6. Uvedomenie si potrebnosti Boha
Boh odpovedá na modlitby toho, kto vyhľadáva možnosť byť v Jeho prítomnosti a prosí o zoslanie Božej sily do svojho života.
„Blahoslavení lační a smädní po pravde, lebo oni budú nasýtení.“ (Matúš 5,6)
7. Vytrvalosť v modlitbe
V jednom zo svojich podobenstiev o vdove, ktorá vytrvalo prosila sudcu, Ježiš poukázal na nevyhnutnosť vytrvalej modlitby. Nakoniec sudca povedal: „ale že ma táto vdova unúva, zastanem sa jej, aby nakoniec neprišla a nedokaličila ma. 6 A Pán dodal: Počujte, čo vraví nespravodlivý sudca. 7 Či by sa Boh nezastal svojich vyvolených, ktorí dňom i nocou volajú k Nemu, i keď mešká s ich vyslyšaním?“ (Lukáš 18,5-7)
Povedzte na modlitbe všetky vaše potreby, trápenia, očakávania a túžby. Proste u Neho o zoslanie osobných požehnaní. Proste, aby vám prišiel na pomoc vtedy, keď to najviac potrebujete. Pokračujte a vytrvalo hľadajte odpovede na svoje otázky, zostaňte citliví, aby ste počuli Boží hlas, a vydržte dovtedy, kým vás to nepoučí.
Kráľ Dávid mal veľkú radosť, že vďaka službe anjelov bola jeho modlitba vypočutá: „Hľadal som Hospodina, a ohlásil sa mi a vytrhol ma zo všetkých mojich strachov… Anjel Hospodinov táborí vôkol tých, ktorí sa ho boja, a vytrhuje ich.“ (Žalm 34,5,8)
Keď voláme k Bohu, ON posiela svojich anjelov, aby odpovedali na naše modlitby (List Židom 1,14). Každý kresťan má svojho anjela – ochrancu.
„Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Matúš 18,10)
Apoštol Pavol nás oslovuje týmito slovami: „Vaša miernosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán je blízko. 6 O nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu. 7 A Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.“ (List Filipským 4,5-7)
V Biblií sa píše, aký má byť život kresťana. V Liste Efezským je napísané, že kresťan musí „odložiť starého človeka s predošlým spôsobom života, ktorý sa ženie za klamnými žiadosťami do skazy, 23 a obnovovať sa duchovne premenou zmýšľania, 24 obliecť si nového človeka, ktorý je stvorený podľa Boha v spravodlivosti a pravej svätosti.“ (List Efezským 4,22-24)
V týchto veršoch sa hovorí (už sme o tom hovorili v 6. časti), že v okamihu narodenia zhora sa stávame novým stvoreniami, novými osobnosťami v Ježišovi.
V nasledujúcich šiestich kapitolách budeme hovoriť o tom, aký má byť život kresťana. Tieto kapitoly vám otvoria tajomstvá šťastného kresťanského života. Pomôžu vám vytvoriť si pevnejší vzťah s Kristom, výsledkom čoho bude kresťanský spôsob života. Sústreďte svoj pohľad na Ježiša – a môžete sa stať jedným z tých, čo budú oslavovať víťazstvo a v srdci im bude bezhranične kraľovať svet Ježiša.