Logo Krok do neba

Pre začiatočníkov: články - 14

Počet zobrazení 1143   Počet stiahnutí 451 | Stiahnuť | Naspäť

13. Ak vyznávame naše hriechy ...

 

 

 

 

 

 

 

... Žiadne odtlačky prstov sa nenašli. Nenašli ani strelnú zbraň. Nikto nevidel, ako vrah vstúpil do ordinácie lekára. Nikto nepočul výstrely. Ale telo lekára našli na jeho pracovnom stole. Zomrel na následky piatich strelných rán.

Zdalo sa, že celý čin bol ideálne naplánovaný. Spočiatku nemohli nájsť žiadne dôkazy. No vyšetrovatelia si čoskoro všimli veľmi malý drôtik, ktorý bol spojený s peračníkom na pastelky na stole lekára. Tento drôtik viedol do magnetofónu, ktorý bol v šuplíku. Ako sa vyjasnilo, v peračníku bol ukrytý mikrofón, ktorý lekár sa používal na nahrávanie rozhovorov s pacientmi počas svojich konzultácií .

Vyšetrovatelia si rýchlo vypočuli nahrávku a na ich prekvapenie, nahraté informácie podali skutočný obraz tej vraždy.

Bolo to takto. Muž menom Anton vstúpil do miestnosti a začal viesť s lekárom nepríjemný rozhovor. Potom sa ozval výstrel. Nahrávanie sa zastavilo na prosbe umierajúceho o pomoc.

Každý detail tejto strašnej vraždy bol zaznamenaný. Vrah si myslel, že jeho zločin zostane navždy tajomstvom. Bol veľmi opatrný, nenechal za sebou žiadne dôkazy. Avšak,  magnetofónová páska odhalila všetky okolnosti incidentu ...

V tejto lekcií si rozoberieme tému záverečného Božieho súdu, keď všetci ľudia budú „súdení podľa toho, čo bolo napísané v knihách, podľa svojich skutkov.“ (Zjavenie 20,12). Pre tých, ktorí neprijmú Krista ako svojho osobného Spasiteľa, to bude smutná správa. Zároveň, záverečný súd je dobrou správou pre tých, ktorí našli v Kristovi svoje útočisko. 

 

Kto bude súdiť svet?

„A Otec nikoho ani nesúdi, ale všetok súd odovzdal Synovi" (Ján 5,22).

Akým spôsobom pripravilo Krista jeho ukrižovanie nato, aby sa mohol stať našim Sudcom?

„Jeho Boh ustanovil ako prostriedok zmierenia skrze jeho krv prostredníctvom viery, aby ukázal svoju spravodlivosť, lebo v minulosti prehliadal predošlé hriechy 26 vo svojej Božskej zhovievavosti, aby v tomto čase ukázal svoju spravodlivosť: že sám je spravodlivý a že ospravedlňuje toho, kto verí v Ježiša. " (List Rimanom 3,25-26).

Kristova zástupná smrť Mu dala právo byť súčasne spravodlivým Sudcom aj milosrdným Obhajcom, Ktorý môže odpustiť kajúcemu sa hriešnikovi. Obyvatelia Vesmíru si kladú otázku: „Ako môže spravodlivý súdny proces vyhlásiť vinného človeka za nevinného?" A vtedy Kristus ukáže jazvy na Svojich rukách. On niesol na Sebe oprávnený trest za naše hriechy, keď prelial vlastnú krv na kríži.

Nebeské knihy uchovávajú záznamy, v ktorých je zapísaný život každého človeka a tieto záznamy budú predstavené na najvyššom súde. (Zjavenie 20,12). To bude smutná správa pre tých, ktorí verili, že ich tajné hriechy a zločiny nebudú nikdy odhalené, zjavené. Pre všetkých, ktorí úprimne prijali Krista ako Svojho Obhajcu v nebi platí, že „krv Ježiša Krista ... očisťuje nás od každého hriechu." (1. list Jána 1,7).

Čo Ježiš ponúka namiesto nášho hriešneho života?

 „Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou." (2. list Korintským 5,21).

Namiesto nášho hriešneho života nám Ježiš ponúka Svoju dokonalú spravodlivosť. Vďaka Ježišovmu bezhriešnemu životu a Jeho smrti nám Boh môže odpustiť a pozerať sa na nás na súde ako na ľudí, čo nikdy nezhrešili.

Čo charakterizuje Ježiša ako nášho Príhovorcu a Sudcu?  

 

Počas svojho krstu bol Ježiš pomazaný Duchom Svätým.

„Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody. Vtom sa mu otvorilo nebo a on videl Božieho Ducha, ktorý ako holubica zostupoval a prichádzal nad neho. 17 A z neba zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie." (Matúš 3,16-17).

Potom, ako bol Ježiš pomazaný Duchom Svätým počas Jeho krstu, učeníci hovorili: „Našli sme Mesiáša, čo v preklade znamená Kristus." (Ján 1,41). Učeníci vedeli, že židovské slovo „Messiah" a grécke "Kristus" znamená "Pomazaný".

Lukáš, Kristov učeník, uviedol dátum pomazania Krista ako Mesiáša. Stalo sa to „v pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Pontius Pilát spravoval Judsko ..." (Lukáš 3,1). Bolo to v 27. roku nášho letopočtu.

Viac ako 500 rokov pred príchodom  Ježiša prorok Daniel predpovedal, že Kristus bude pomazaný ako Mesiáš v 27. roku nášho letopočtu: „odkedy vyjde slovo navrátiť Izraela a vystaviť Jeruzalem až po pomazaného vojvodu, bude sedem týždňov, a šesťdesiatdva týždňov" (Daniel 9,25). 7 týždňov a 62 týždňov je spolu 69 týždňov, alebo 483 dní (7x69 = 483). V symbolike biblických proroctiev sa deň rovná roku (viď Ezechiel 4,6; 4. kniha Mojžišova 14,34) – to znamená, že 483 dní zodpovedá 483 rokom. Prorok Daniel predpovedal, že bude vydaný dekrét o obnovení Jeruzalemu, a presne 483 rokov po tomto dekréte príde Mesiáš.

Prišiel Ježiš ako Mesiáš v čase, ktorý predpovedal prorok Daniel?

Kráľ Artaxerxes vydal dekrét o obnove Jeruzalemu v r. 457 pred našim letopočtom (Ezdráš 7,7-26). Koniec 483 ročného obdobia presne vychádza na 27. rok n.l. (457 rokov p.n.l. + 27 rokov n.l. = 484 rokov). A teda, dekrét bol vydaný v roku 457 p.n.l. a Kristus bol pomazaný v 27. roku n.l. Obidva tieto roky boli astronomicky neúplné, preto by bolo presnejšie hovoriť, že prešlo 483 rokov, a nie 484.

Presne v stanovenú dobu - v 27. roku nášho letopočtu – Ježiš vstupuje do verejnej služby so slovami: „Naplnil sa čas" (Marek 1,15). Presné naplnenie tohto biblického proroctva prekvapivo jasne potvrdzuje, že Ježiš z Nazaretu je pravý Mesiáš, Boh v tele.

Aké obdobie musel potvrdiť Ježiš v sľúbenom proroctve?

„A uzavrie pevnú zmluvu s mnohými na jeden týždeň" (Daniel 9,27).

Keď použijeme princíp „deň za rok", tak jeden týždeň bude znamenať sedem rokov. Takto, počas siedmich rokov - od roku 27 n. l. do roku 34 n. l. - Ježiš „potvrdil“ sľub, ktorý dal Adamovi a Eve bezprostredne po ich páde do hriechu. Boh uzavrel zmluvu t.z. dal sľub, že On zachráni ľudstvo prostredníctvom Toho, ktorý bude poslaný na smrť za naše hriechy (1. kniha Mojžišova 3,15).

Čo sa stalo v polovici týždňa?

„... a v polovici toho týždňa urobí to, že prestane bitná obeť aj obetný dar obilný, a na krídle ohavností ponesie sa pustošiteľ, a to až sa úplná záhuba a to, čo je určené, vyleje na pustošiteľa." (Daniel 9,27).

Ježiš bol ukrižovaný v roku 31 n. l. – „v polovici týždňa“. V okamihu Kristovej smrti Boh roztrhol „chrámovú oponu na dvoje, od vrchu až dolu ..."  (Matúš 27,51). Zviera, ktoré malo byť v tej chvíli obetované, utieklo z rúk veľkňaza. Bolo to znamenie, že Boh už viac nechce, aby ľudia prinášali obete. Ježiš tým, že naplnil proroctvo do konca, skoncoval s obetným systémom. Po smrti Krista ľudia majú prístup k Bohu nie prostredníctvom obetných zvierat a kňazov, ale priamo cez Mesiáša - Baránka Božieho a nášho Veľkňaza. 

 

Podľa Danielovho proroctva prečo Kristus zomrel?

„Po šesťdesiatdva týždňoch bude zabitý jeden pomazaný a nebude ho.“ (Daniel 9,26)

Ježiš zomrel, no nie kvôli zločinom, nie preto, aby niesol trest za Svoje hriechy, ale preto, aby naplnil Boží zákon, ktorý po páde do hriechu žiada smrť všetkých ľudí na Zemi.

Ako môžeme vedieť, že Ježiš odpustil všetky naše hriechy a vzal ich na seba?

„Božia spravodlivosť skrze vieru v Ježiša Krista pre všetkých, čo veria. Lebo niet rozdielu: 23 veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva; 24 ale sú ospravedlnení zadarmo Jeho milosťou, vykúpením v Kristovi Ježišovi. 25 Jeho Boh ustanovil ako prostriedok zmierenia skrze Jeho krv prostredníctvom viery, aby ukázal Svoju spravodlivosť, lebo v minulosti prehliadal predošlé hriechy 26 vo svojej božskej zhovievavosti, aby v tomto čase ukázal svoju spravodlivosť: že sám je spravodlivý a že ospravedlňuje toho, kto verí v Ježiša." (List Rimanom 3,22-25).

Hlavnou myšlienkou tohto verša je, že „všetci zhrešili", ale vďaka Božej milosti, dostávame ospravedlnenie skrze vieru  v očistnú moc Kristovej krvi. Boh prehlasuje našu nevinnosť, odpúšťajúc nám všetky hriechy, ktoré sme vykonali v minulosti. Nakoniec nás Pán nazýva spravodlivými: „Pravda Božia skrze vieru v Ježiša Krista vo všetkých a na všetkých veriacich.“

Každý z nás, kto je unavený od neúspešného boja, aby sa stal sa lepší, aby vlastnými silami dosiahol dokonalosť, môže nájsť skutočný pokoj v milosti Ježiša Krista. On nám dáva sľub: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie!“ (Matúš 11,28). Každý, kto nesie na sebe dôkazy minulých hriechov a bolestné pocity menejcennosti a hanby, môže nájsť pokoj a získať pocit plnosti v Kristovi Ježišovi. 

 

V ôsmej kapitole knihy Daniel anjel ukázal majestátnu panorámu budúcnosti. Danielovi boli vo videní ukázaní baran, kozol a malý roh: „Z jedného z nich vyrástol ďalší malý roh, ktorý nadmieru zmohutnel smerom na juh, na východ a smerom k nádhernej krajine." (Daniel 8,8-9). Tieto symboly reprezentujú Medo-Perziu, Grécko a Rím (Daniel 8,1-12, 20-26).

Aká je štvrtá časť proroctva?

„Až dokedy bude platiť videnie o ustavičnej obeti, o pustošiacom odboji, o svätyni, po ktorej šliape vojsko? 14 Odpovedal mu: Až prejde dvetisíc tristo večerov a rán, potom bude svätyňa opäť uvedená do správneho stavu."  (Daniel 8,13-14)

Do doby, kým anjel otvoril význam tohto proroctva Danielovi, sa hovorí, že Daniel bol "vyčerpaný" a kapitola ôsma sa končí bez toho, aby podala výklad tohto sna. Ale neskôr anjel prišiel znova a povedal: „Daniel ... Daj si pozor na slovo a pochop videnie: Sedemdesiat týždňov je určených pre Tvoj ľud a pre Tvoje sväté mesto na ukončenie priestupku, na skoncovanie s hriechom a na zmierenie viny, na privedenie večnej spravodlivosti, na zapečatenie videnia i proroka a na pomazanie veľsvätyne." (Daniel 9,22-24).

2300 dní zodpovedá  2300 rokom,  keď vychádzame z princípu „Deň za rok“ (Ezechiel 4,6).

Sedemdesiat týždňov alebo 490 rokov, tvorí prvý časový úsek dlhého obdobia 2300 rokov. Obidve časové obdobia majú svoj začiatok v roku 457 p.n.l., keď perzský kráľ vydal dekrét o obnovení Jeruzalemu. Ak od 2300 odpočítame 490 rokov, dostaneme 1810. A ak budeme brať ako východiskový bod našich počtov 34. rok n.l. a pripočítame k nemu obdobie 1810 rokov, dostaneme sa k roku 1844 nášho letopočtu. 

 

Anjel povedal Danielovi, že v roku 1844, t.j. na konci obdobia 2300 rokov bude svätyňa bude očistená (Daniel 8,14). Čo to znamená? Od roku 70 n. l., kedy Rimania zničili chrám v Jeruzaleme, Boží ľud nemal chrám na zemi. Teda svätyňa, ktorá mala byť podľa proroctva očistená v roku 1844, musela byť nebeská svätyňa, podľa obrazu ktorej bola postavená pozemská svätyňa.

Čo znamená očistenie nebeskej svätyne? V starovekom Izraeli sa deň, kedy sa konalo očisťovanie pozemskej svätyne, volal „Jom Kippur" alebo "Deň zmierenia." Vo svojej podstate to bol deň súdu/zúčtovania.

Ako bolo uvedené v 12. časti, služba Ježiša Krista vo svätyni je rozdelená na dve fázy:

1) Každodenné obete, ktorých hlavnou myšlienkou bola služba kňaza v prvej časti svätyne – svätyni; a 2) každoročná obeť, kde sa v centre nachádza veľkňaz konajúci službu v druhej časti svätyne - svätyni svätých (3. kniha Mojžišova 16.kapitola).

V pozemskej svätyni, podľa toho, ako ľudia prichádzali každý deň na vyznanie hriechov, krv zabitých zvierat tiekla pozdĺž okrajov oltára a potom sa prenášala do svätyne (3. kniha Mojžišova 4,6). Takto, boli symbolicky - deň čo deň - vyznané hriechy vnášané do svätyne a tam sa zhromažďovali.

2) Potom, raz ročne na Deň zmierenia bola svätyňa očistená od všetkých hriechov, ktoré boli vyznané počas celého roka (3. kniha Mojžišova 16. kap). Na uskutočnenie tohto očistenia veľkňaz vykonal špeciálnu obeť, zabíjal obetného kozla. Potom vniesol jeho krv do svätyne svätých a pokropil ňou miesto pred vrchnákom truhly, čo znázorňovalo, že krv Ježiša - Vykupiteľa, uspokojí  spravodlivé požiadavky zákona, ktorý vyžaduje trest pre hriešnikov. Potom najvyšší kňaz symbolicky odstránil vyznané hriechy zo svätyne a vložil ich na hlavu druhého kozla – kozla odpustenia, ktorého vyviedli na púšť, aby tam zomrel (3. kniha Mojžišova 16,20-22).

Takto vyzerala slávnosť každoročného Dňa zmierenia, počas ktorého sa odohrávalo očistenie svätyne. Ľudia tento deň volali aj súdnym dňom, pretože tí ľudia, ktorí odmietli vyznať svoje hriechy, boli pokladaní za nečistých (neospravedlnených) a museli byť vyhubení. „Kto by sa v ten deň nekajal, nech je odstránený zo svojho ľudu.“ (3. kniha Mojžišova 23,29).

Tú službu, ktorá sa každý rok symbolicky konala v pozemskej svätyni, Ježiš vykonáva raz a navždy ako náš Veľkňaz (List Židom 9,6-12). V čase veľkého Súdneho dňa On odstráni zo svätyne svätých vyznané hriechy všetkých, ktorí Ho prijali ako svojho osobného Spasiteľa. Ak vyznáme naše hriechy, On navždy odstráni záznamy našich hriechov v tomto čase (Skutky 3,19). Táto služba je súdne pojednávanie, ktoré Ježiš začal v roku 1844.

Je dôležité vedieť, že v roku 1844 sa začal Boží súd v nebi a od toho času začala znieť zvesť o príchode súdnych dní, o ktorých musí byť zvestované po celom svete (Zjavenie 14,6-7). 

 

Od roku 1844 Kristus ako Sudca skúma záznamy o každom človeku, ktorý kedy žil na zemi, aby rozhodol, kto bude medzi zachránenými, keď On príde po druhýkrát. Ako náš Sudca, Ježiš „vyhladzuje" všetky vyznané hriechy zo záznamov života človeka (Skutky 3,19).

Keď bude vaše meno vyhlásené na súde, môžete si byť istí svojou záchranou len vtedy, keď ste prijali Ježiša ako svojho Spasiteľa. A keď bude súdny proces nad spravodlivými ukončený, Ježiš sa vráti na zem nato, aby „odmenil každému podľa jeho skutkov" (Zjavenie 22,12-14).

Ste pripravení na stretnutie s Ježišom Kristom? Alebo je niečo, čo pred Ním skrývate? Ak máte otvorený a úprimný vzťah s Tým, kto sľúbil: „Ale ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti.“ (1. list Jána 1,9).

Pokánie znamená priznať svoje hriechy, prijať odpustenie Boha a pochopenie toho, že potrebujeme Jeho moc a milosť.

... Keď kráľ Frederik William I. navštívil väznicu v Postupime, počul veľa žiadostí o milosť. Všetci väzni prisahali, že súd bol zaujatý (neobjektívny), svedkovia falošne svedčili, a vraj len bezohľadní právnici nesú zodpovednosť zato, že oni sú vo väzení. V každej cele sa opakoval rovnaký príbeh o „neprávom odsúdenom a jeho nevine." Avšak, v jednej z ciel väzeň nič nehovoril. Prekvapený Frederik položartom povedal: „Predpokladám, že ste tiež nevinný."

„Nie, vaše Veličenstvo, - odpovedal väzeň, - som vinný, a  zaslúžil som si to, čo som dostal."

Kráľ sa obrátil ku stráži a nahlas povedal: „Poďte sem a osloboďte tohto zločinca skôr, než bude mať zlý vplyv na tých „nevinných ľudí"." ...

Ako sa pripravujeme na súd? Čo povieme na svoje ospravedlnenie? A ako môžeme byť naozaj pripravení na stretnutie s Ježišom Kristom? Odpoveď je jednoduchá. Boh od nás očakáva úprimné vyznávanie hriechov. Máme povedať: „Plne si zaslúžim trest smrti za svoje hriechy, ale mám Vykupiteľa, Ktorý zaujal moje miesto a dal mi nádherné odpustenie."

Rozhodnite sa práve teraz! Nech by sa stalo čokoľvek, svoj vzťah s Kristom si zachováte, keď úprimne prídete k Nemu v pokání.

 

 

 



krokdoneba.com ©ˆ 2012 - 2014, Kontakt: info@krokdoneba.com